Odpor

[11]

Keď sme zastali pred reštauráciou takmer som onemela. Nikdy by som si nemohla dovoliť do takejto reštaurácie ísť a pre to som tu ani nikdy nebola. Obrovská biela budova so zlatým nápisom, čiernymi ozdobami na stenách a mohutnými dverami.

Ani som sa nenazdala a už Damien otváral dvere ako mne tak i Carmen. Povzdychla som si vediac, že rozhodne to bude dlhý večer. Bez slova som vystúpila z auta a podstúpila, aby som si mohla obzerať budovu.

Akonáhle sa Damien rozišiel prvý, ja aj teta sme kráčali tesne za ním ako do reštaurácie tak aj ku stolu, bezpochyby to tu poznal ako svoj vlastný domov. Po ceste sme nestretli ale žiadneho zamestnanca, nikto nás neprivítal a dokonca som si nevšimla ani len hostí. Možno len náhoda, ale bolo to nečakané. Taký nóbl podnik a žiadne návyky?

Keď sme sa všetci usadili ku stolu prišiel čašník rovno nám dávajúc každému tanier s jahodovým koláčom. Nechápavo som sa pozerala na Damiena, ktorý ale sledoval tanier. Takže predsa len je sladké, alebo to je nejaký vrgánsky koláč?

„Dovolil som si objednať chody dopredu, nevedel som či sa nebudete hanbiť si objednávať tak som chcel urobiť niečo aspoň takéto milé. Ak by ste ale čokoľvek chceli zmeniť, stačí povedať." Usmial sa na tetu a sám si odkrojil múčnikovou vidličkou z koláča. Hm. Takže nieje vegánsky.

Prešla som si jeho spokojný pohľad uvažujúc nad jeho slovami. Sakra náraža tu na to, že nemáme toľko peňazí si to dovoliť? Alebo, že nie sme vychovaný pretože nie sme z jeho pomerov? Aj tak to nemení nič na tom, že sme si mohli objednať sami.

Mala som chuť mu ten koláč napchať do zadku, minimálne. A potom by som mu ho rovno napchala do tej jeho tváričky. Ignorovala som jeho poznámku uvedomujúc si, že je tu stále Carmen a ja nemôžem ukázať slabosť tým, že tu urobím scénu. Aj keď by si ju zaslúžil.

Mohla by som ho aspoň ogrcať. Keď už nič. 

„Verte mi, že ste urobili naozaj dobre, ja sa ani nevyznám v takýchto jedlách a predsa len je lepšie si nechať poradiť od niekoho kto má vkus.”
Vkus na seba jedine. Jemne som sa pozrela na Carmen no na jej tvári rezonoval úsmev a to ma donútilo uzemniť sa.

Posledné dni sa len trápila. Nemôžem jej kaziť náladu teraz, keď sa konečne smeje a je šťastná.

Keď som si do úst vložila jemný koláč na jazyku mi ostala sladká chuť a ja som od tej slasti privrela oči. Nechcem myslieť na to koľko ten koláč stál, platí to on? Platí. Tak si to vychutnám.

„Mám vkus na veľa vecí, to je pravda. No nechcem sa rozprávať len o mne. Predsa len teraz už o mne nájdete na internete všetko no nie?”
Zasmeje sa ako keby nič, toto sú typické reči boháčov?
Potom na mňa presunie svoj pohľad čím ma úplne znervóznia ja potlačím nutkanie mu ukázať prostredný prst.
„Čo ty, povedz mi niečo o sebe Freya.”

A vtedy si do úst vloží kúsok koláča, provokatívne na mňa žmurkne a ja viem, že som na plnej čiare prehrala.