„Damien, je príliš pozde, nemôžem tu spať.” Nesúhlasne zamrnčal a náhle ma prudko uchopil za ruku stiahnuc ma tak celú na neho. Pomrvila som sa, no stále som ostala v nepríjemnej polohe nalepená na neho.
Zatiaľ čo on spokojne ležkal, som bola ja na ňom a jeho svaly ma celkom nepríjemne tlačili.
„Buď ticho, nechcem počuť jediné slovo.” Povie v polospánku a keď o chvíľu počujem ako jemne vydychuje, nechám ho tak.
Pomaly sa prevalím vedľa neho ďakujúc tomu, že som si dala len legíny a mikinu. Pozrela som sa na otvorené dvere od miestnosti rozmýšľajúc, či idem preč.
Jemne som nadvihla perinu a zakryla sa aspoň trošku no akonáhle ma Damien objal okolo pásu a pritiahol si ma bližšie ku sebe, zasmiala som sa.
Zase, nieje to také hrozné.
On je ticho a ja nemám náladu sa rozprávať.
No bola som už veľmi unavená, predsa len je lepším spoločníkom keď je ticho a tak som sa oddala pokojnému spánku v náručí Damiena...
Keď som sa ráno prebúdzala okamžite som si uvedomila kde to som a keď som sa rýchlo pozrela vedľa seba mohla som uvidieť spiaceho Damiena.
Len sa mi potvrdila moja teória. Je krajší keď je ticho.
Jemne som sa postavila dúfajúc, že ho nijako nezobudím a zobrala som z nočného stolíka polievku spolu s mojím telefónom a peňaženkou.
Rýchlo som išla chodbou dúfajúc, že o chvíľu narazím na tie dlhé schody dole.
Aj keď by som mu to tu rada celé prešla a prehľadala všetko čo tu má, nemám čas. Síce ak by som tu pokradla pár vecí, určite by som nepotrebovala pracovať.
Dneska už ale nemôžem vynechať prácu a ostáva mi polhodina aby som prišla na čas. Čo nie je možné ani ak by som si zavolala taxík sakra!
Polievku mu položím na stôl v kuchyni, rýchlo zoberiem jeho vizitku, ktorú má na stole a napíšem na ňu odkaz s tým aby si ju zohrial.
Rýchlo vybehnem z domu no zastanem sledujúc čierne garážové dvere do podzemia.
Srať na to, spravila som mu polievku, spala som pri ňom a určite mu ho vrátim.
Prejdem ku dverám ktoré sa vďaka senzorom automaticky otvoria a ja môžem vidieť niekoľko dokonalých áut a skrinku v ktorej sú zavesené všetky kľúče.
Okamžite si zoberiem ten jeden, ktorý ma zaujíma a blížim sa ku audine rovno aj nastupujúc a odchádzajúc spolu s ňou.
A čo. Všetko má svoju cenu.
ESTÁS LEYENDO
Odpor
Romance„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
