„Damien.” Zavrčím podráždene.
Po tomto sa tu o mne budú hovoriť naozaj dobré veci.
„Nepovedal som nič zlé, hovorím to tak ako to je. Nechápem prečo si odišla, mohol som mať pekné ráno.” Zatiahne a oprie sa o pult lakťami skúmajúc moju tvár.
Nevyzerá choro.
„Ďakujem, že si prišla, aj za polievku, ani neviem prečo som ti večer volal a nie to ešte ako som vôbec našiel telefón. Ráno som si dal neskutočne veľa liekov a teraz sa cítim celkom fajn.”
Zamračím sa keď si zloží okuliare, sledujúc tak jeho oči ktoré sa jemne lesknú.
Takže je len nadopovaný.
„Si chorý Damien, nemôžeš sa nadopovať liekmi a čakať, že to prejde. Jedine si to utlmil."
Povzdychnem si a podám mu kávu obzerajúc sa, či prišiel niekto nový, no nikto okrem páru a Damiena tu nie je.
Greg im niesol objednávku a ja som tak mohla upustiť na ostražitosti.
„Káva ma preberie a ako bonus sa s tebou porozprávam, skočím do práce, uvidím ako sa budem cítiť a podľa toho si zariadim deň.” Nesúhlasne pokrútim hlavou no nič mu nehovorím.
„Naozaj sa idete brať?“ Ozve sa potichučky Greg sledujúc nás oboch a keď vidím na tvári Damiena samoľúby úsmev zamračím sa.
„Tak mi povedz kto by si ma nezobral, som bohatý, pekný a dokonalý.” Znechutene sa pozriem na Damiena ktorý akonáhle si všimne môj pohľad len mávne rukou.
„Vidíš? O tomto sa musíme porozprávať, chce to neskutočne veľa detailov takže rozlúč sa s kamarátom a odchádzame.”
Nechápavo sa pozriem na Damiena nevediac čo tým sakra myslí. Vie vôbec o tom, že tu pracujem?
„Kľudne choď Freya, kľudne naozaj dneska už aj tak nikto nepríde!” Hovorí natešene Greg zatiaľ čo mi sám skladá zásteru a tlačí ku Damienovi.
„Vynahradím ti to Greg!” Zakričím ešte za ním skôr než sa za nami zatvoria dvere a Damien ma nezačne zase ťahať za ruku.
„Aké vynahradíš? Jediný komu tu niečo nahradíš budem ja a moje zlé ráno bez teba.” Povie po chvíli keď ma pustí nad čím sa len zasmejem no nekomentujem to.
Spolu kráčame vedľa seba do jeho firmy, ktorú už odtiaľto môžem vidieť.
„Nesmej sa. Sľubujem Frey, že som to myslel až príliš vážne.”
CZYTASZ
Odpor
Romans„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
