„To si robíš snáď srandu nie? Nejdem tam určite s tebou po boku a určite si kávu zvládneš urobiť aj sám.” Odvrknem okamžite znemožňujúc jeho plán.
Ak by som tam prišla s ním po boku, všetci by si to zapamätali a rozhodne by sa ku mne nikto nechoval tak ako predtým. A hlavne keď všetci poznajú jeho moc rovnako ako sumu na účte.
„Naozaj ma baví sledovať tvoju povahu v akcii a hlavne keď viem, že nikto sa ku mne nebude nikdy správať tak ako ty, ale teraz chcem kávu a to posledné čo má zaujíma je...”
Odrazu sa prudko rozkašľal a sadol si náhle naspäť za stôl chytajúc sa za hruď a prudko kašľajúc.
Mám ho nechať sa udusiť? Alebo dostane infarkt?
Je starý, možno naozaj zomrie. Zaujímavé.
Prešla som za neho a prudko ho udrela do chrbta nevediac koho to sakra bolelo viac.
Keď ostalo ticho nahla som sa cez jeho plece sledujúc jeho tvár ktorá bola až nebezpečne blízko.
Je mŕtvy?
„Chceš ma znovu pobozkať?” Po jeho slovách som sa okamžite odtiahla a sadla si nahnevane naspäť na stoličku ignorujúc jeho samoľúby úsmev. Hajzel, hlúpy hajzel. Mala som ho nechať zomrieť. Dala by som si ho vypchať ako zviera.
Idiot. Sprostý idiot.
„Človek ti tu zachráni život a ty namiesto toho aby si poďakoval si len robíš srandu!” Pretočí očami tak ako to zvyknem robiť ja a nahne sa cez stôl bližšie ku mne.
„Nesrandoval som, ver mi, že ohľadom takýchto veci nikdy, no ak si to rozmyslíš, vieš kde ma nájdeš. A samozrejme, ďakujem.” Víťazne sa usmejem nevediac či som ho vôbec niekedy počula povedať podobné slová, či už ďakovať alebo prosiť určite to musí znieť zaujímavo.
„A potom, že kto tu skrotol hm?” Zaškerím sa na neho a postavím sa zo stoličky myknúc na neho hlavou.
„Tak poď ty veľký maco, spravím ti kávu a dúfajme, že z nej dostaneš infarkt.” Poľavím nakoniec vediac, že čím skôr sa ho zbavím tým skôr sa budem môcť vrátiť do svojho normálneho života.
Aj keď. Musím uznať, že je s ním naozaj sranda.
A keby nieje debil, mohli by sme byť aj kamaráti.
YOU ARE READING
Odpor
Romance„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
