Sledovala som svoj odraz v zrkadle bez dychu. Klamala by som ak by som povedala, že sa mi nepáčia. Boli to šaty ktoré boli hodné kráľovnej.
Na tieto šaty by mi nestačili ani tri moje výplaty a to bolo ešte horšie. Minul určite nemalú cenu za niečo také dychberúce kvôli čomu?
Aby mi dokázal, že je niečo viac? Vie, že si nemám čo obliecť a zľutoval sa? Alebo ma len chce mať na svojom mieste?
Nevyznala som sa vôbec v tom prečo mi poslal tie šaty.
Zbláznil sa?
Jemne som zodvihla tenký čierny papier a prečítala si zlaté písmo snáď dvadsiaty krát.
~Ktovie, kto na konci bude bozkávať koho.
D.
Pekný a hlúpy. To sa dalo čakať.
Určite ho nebudem bozkávať a rozhodne ani on mňa.
Pomaly sa blížil čas nášho odchodu a pre to ešte väčšmi vo mne rástol nepokoj. Neviem či je správne keď tam pôjdem no ešte horšie by bolo neísť.
Neviem čo má v pláne, čo sa čaká odo mňa a hlavne či nemá v pláne niečo povedať tete. On nie je človek ktorý by ostal celú večeru kľudný no i cez to je tam malá nádej a ja dúfam, že nepovie tete nič.
Bilo sa vo mne príliš veľa emócií aby som vedela podľa ktorej sa mám riadiť. No nakoniec som sa snažila upokojiť samu seba vediac, že som bojovník a budem bojovať.
Svoje červené vlasy som si jemne natočila a nechala spadnúť pod plecia. Viem, že mne je jedno ako v jeho očiach vyzerám no koniec koncov je to chlap, zaujíma ho len výzor ktorým sa nechá oklamať.
Akonáhle sa domom ozve jemný zvonček telom mi prebehne mráz, do rúk chytím malú kabelku a kráčam dolu po schodoch smerujúc ku dverám nevediac kde je sakra Carmen.
Chladný kov kľučky ma poženie vpred a keď otvorím dvere pohľad sa mi naskytne na Damiena, jeho čierny oblek bol šitý snáď na mieru. A jeho červená kravata mi spôsobuje nervy. Má ju aby so mnou nebodaj ladil?
„Rád ťa opäť vidím.” Na jeho tvári leží víťazoslávny úsmev keď si ma nehanebné prejde pohľadom a podá mi kyticu červených ruží ktoré farbou pripomínajú moje vlasy.
Došľaka on presne vie čo robí.
YOU ARE READING
Odpor
Romance„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
