Akonáhle sa výťah zastavil dole, v domnienke, že čo najrýchlejšie odídem, som sa rozbehla z výťahu.
No okamžite som bola stiahnutá ku jednému zo strážnikov, ktorý mi venoval slizký úsmev.
„Máš jediné šťastie, že šéf ťa chce vo firme." Pohľad mi spadol na jeho vysielačku pripevnenú k uniforme a potom na výťah, ktorý išiel očividne pre jeho šéfa. Do psej riti, on naozaj chce mať problémy.
Ukľudnila som svoje rýchlo bijúce srdce a jemne prikývla na čo ma strážnik pustil a odstúpil naspäť ku výťahu.
V poriadku.
Ja som od problémov neutekala.
Dala som mu možnosť to zachrániť, no on to chce pokaziť.
Jemne som sa nenápadne obzrela zisťujúc, koľko ľudí sa tu nachádza. Mohla som si všimnúť mladé študentky ako sedeli pri najbližšom stole a pravdepodobne čakali aby mohli uvidieť dokonalého Damiena.
No taktiež som tu videla aj plno ďalších, všetci boli pohlbený v knihách no som si istá, že akonáhle sa tu zjaví ten prízrak, využijú príležitosť vidieť ho.
Predsa len ospevovaný v novinách, telke a hocikde inde.
Pretočila som očami a presne vtedy keď som sa pozrela na výťah som mohla postrehnúť ako sa jeho dvere pomaly začali otvárať.
„Ďakujem." Prehovoril smerom ku strážnikom a prešiel ku mne zatiaľ čo sa obzeral po miestnosti uvedomujúc si, že je tu príliš veľa ľudí na to aby vznikol škandál.
Tak ti treba.
„Takto, mám málo času na to aby som riešil tvoje problémy. O chvíľu sem prídu veľmi významný sponzori a tak to chcem mať čo najskôr za sebou."
Prehovoril potichu no jasne mi dávajúc najavo, že je nahnevaný. Pretočila som očami vediac, že rozhodne neprispel ku žiadnemu záveru. Čo chce so mnou akože riešiť?
Ja som mu jasne povedala čo má urobiť.
Dala som mu na výber.
„Carmen sa musí zmieriť s tým, že v tejto práci viac nie je pre ňu miesto a ty sa musíš zmeniť s tým, že ak sa budeš správať k ľuďom takýmto spôsobom, nič nedosiahneš." Zavrčí potichu, na čo ja okamžite zalapám po vzduchu.
Správať ako? Rovnako arogantne ako on? Musí žartovať nie? Čo si o sebe myslí keď mi hovorí tieto veci a čaká, že to urobím doriti?
„Zapamätaj si, že si to bol ty, ktorý si to celé práve pokazil." Venujem mu posledný úsmev pred tým než sa otočím a chcem odísť.
No akonáhle uvidím kráčať oproti nám chlapov v obleku, vybavia sa mi jeho slová a jedine čo ma poháňa dopredu je hnev.
A v ten istý okamih ako sa ich pohľady presmerujú na nás, sa ja otočím, prudko ku nemu prístúpim a spojím jeho a moje pery v jedno.
Naser si Damien.
YOU ARE READING
Odpor
Romance„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
