„Tak to si pekne vyhoď z hlavy, nemám niečo také v pláne, si zdravý si? Vieš sa o seba postarať.” Počujem ako sa zasmeje no už mi nestihne nič viac povedať a my vkročíme do jeho firmy.
Ani neviem prečo sme nešli jeho autom.
Dole je ľudí viac ako som tu videla na tlačovke a akonáhle nás uvidia nastane ticho a môžem len hádať prečo.
Nemôžu sa starať jednoducho o svoj život?
Pretočím očami a automaticky idem ku výťahu spolu s Damienom, ktorý vyzerá rovnako nezaujato ako ja, aspoň v tomto sa zhodneme.
„Dobrý deň pán a pani Wade.” Povie okamžite strážnik nad čím sa zamračím. Tak to rozhodne nie, zbláznili sa?
Keď ale uvidím pohľad Damiena a uvidím jeho typický úsmev zamračím sa ešte viac, somár.
Prečo vždy keď mu chcem niečo pokaziť obráti sa to jedine v dobré a samozrejme, že pre neho.
„Máme nejaký problém pani Wade?” Bude ho bolieť viac ak by som ho kopla alebo buchla? Stále je po chorobe takže je rozhodne aj oslabený no nie?
„Jedine tak s tebou.” Venujem mu napokon len úsmev dúfajúc, že toto celé nebude trvať pridlho. Keď výťah zastane na najvyššom poschodí všimnem si mne neznámeho chlapa pred jeho dverami.
„Enrick vieš o tom, že si ma mohol počkať dnu? Aj keď si nemusel chodiť vôbec, stačilo mi to poslať na mail.” Povie okamžite Damien akonáhle si všimne neznámeho muža no otvára mu dvere a púšťa ho prvého. Mám sa opýtať o čo ide alebo sa práca nemieša s osobným životom? Aj keď, odkedy sa sakra nazývam jeho osobným životom.
„Toto je Freya?“ Prehovorí smerom ku mne a pozdvihne zvedavo obočie, ako keby som tu ani nebola.
„Áno, stačilo sa opýtať ale nevadí.” Poviem ironicky a okamžite si sadnem na veľký gauč, ktorý má v rohu miestnosti.
Myslím, že ten gauč je lepší ako moja posteľ. Spokojne sa uvelebím a keď sa môj pohľad stretne s Damienom len na mňa žmurkne a venuje sa papierom, ktoré mu údajný Enrick doniesol.
Chvíľu ho sledujem z diaľky ako podpisuje rôzne papiere no byť ticho a nič nerobiť je môj najväčší nepriateľ.
„Na čo tu vlastne som?” Opýtam sa znudene a mierim ku Damienovi sledujúc veľké skrine ktoré tvoria stenu za ním a prezerajúc si ich.
„To zistíš neskôr.” Povie nezaujato čomu nevenujem žiadnu pozornosť. Prejdem ku nemu a zohnem sa nad ním sledujúc čo rieši v papieroch.
No akonáhle v papiere spoznám financie a rôzne administratívne veci zamračím sa a okamžite sa vzdialim vediac, že je to len nudné a rozhodne pre mňa neznáme.
„Ja by som ti vedel nájsť zábavu.” Prehovorí Enrick a presne v tú chvíľu počujem prasknutie pera ktoré doteraz držal Damien v ruke.
Po ktorej teraz tečie atrament a dopadá očividne na dôležité papiere.
YOU ARE READING
Odpor
Romance„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
