Odpor

[34]

„Mám sa báť?" Nechápavo kráčam za ním ignorujúc prítmie v dome. Pomaly kráča do obývačky v ktorej si sadne na gauč a ja si automaticky sadám hneď vedľa neho.

„Mňa nikdy." Usmial sa na mňa a jemne si povzdychol.
„Neviem ako ti to celé vysvetliť tak aby si sa na mňa nepozerala ako na hlupáka no byť s tebou za dobré je pre mňa dôležitejšie ako čokoľvek iné."
V bruchu cítim jemné chvenie a aj keď už viem, že mi je to jedno, nechávam ho.
Nebude to také zlé.

„To dievča je moja bývalá frajerka, spoznal som ju keď som nemal dobré obdobie a nezistil som si o nej takmer nič, vlastne sa to ani nedalo považovať za vzťah, išlo skôr o iný druh uspokojenia no len z mojej strany."

Počúvam ho, počúvam jeho slová a vnímam strach v jeho hlase, viem, že to nie je pre neho najlepšie hovoriť a o to viac si to vážim.

„Bolo to obdobie kedy som prišiel o oboch rodičov a ani som si vtedy neuvedomil, že svojimi činmi ubližujem iným, pre mňa to bolo len o filtrácii no ona bola mladá a nepochopila to celé. Viem, že som to posral a nechcel som aby to takto skončilo no nakoniec sa na mňa až príliš namotala."

Vložil si tvár do dlaní a aj keď som sa chcela natiahnuť, dotknúť sa ho a dať mu vedieť že som tu, vedela som že potrebuje cez to prejsť sám.
A navyše si nie som istá, či som tá správna osoba na utešovanie ho.

„Skúšal som všetko, dať jej peniaze, zohnať prácu naozaj čokoľvek, no jediné o čo jej išlo bola moja láska, trvá to už pár rokov no i cez to sa cez to nevie preniesť no môžem ti sľúbiť naozaj úprimne, že si jediná žena v mojom živote ktorú som kedy miloval."
Po jeho slovách ostávam potichu.
Snažím sa spracovať informáciu, ktorú na mňa doslova vypľuvol.
V očiach mám slzy, rovnako ako on a viem, že to cítim rovnako.
Moje správanie voči nemu to nasvedčuje.
A už celkom dlho si uvedomujem to, že mi nieje ľahostajný.
No, je vôbec možné aby sme boli spolu?

„Myslíš to vážne?" Šepnem. Jeho ruka sa nakloní k môjmu lícu, jemne ho pohladí a prikývne.

„S tebou je to iné. Nemusím ťa poznať celú, aby som vedel, že ťa chcem spoznávať už do konca svojho života. Chcem byť s tebou, pretože s tebou to nieje stereotyp. Našiel som v tebe niečo, čo som nenašiel nikdy." Odmlčal sa, nechapavo som ho sledovala nevediac, čo mám povedať.
Panebože.
Ja som sa naozaj zamilovala.

„Viem, že je to na teba rýchle ale ja som v tebe našiel to, čo iný volajú spriaznenú dušu." Zasmejem sa, utriem si hlúpe slzy a potom sa zapozerám do jeho očí.

„Aj ja teba..." Prehovorím netušiac čo bude ďalej nasledovať. Jeho tvár pretne široký úsmev nad čím sa len jemne usmejem nevediac čo ešte má v pláne.