„Dobre a teraz mi vysvetli prečo si ho nevypočula?” Zamračí sa na mňa Carmen a v rovnakom čase sa na ňu zamračím aj ja.
Ženská do pekla kde máš rozum.
„Pretože čo mám od neho čakať? Ani ho nepoznám ako budem vedieť či mi neklame?” Poviem zúfalo nevediac čo viac povedať.
„Ublížil ti doteraz? Nemyslím egom alebo jeho povahou, myslím tak riadne, myslím, že ťa ani len nesklamal, nie to ešte ti ublížil fyzicky.”
Záporne pokrútim hlavou nevediac kam tým smeruje. No je pravda, že doteraz som nemala reálny dôvod ho nenávidieť, možno sme sa nezhodli povahou ale to bolo všetko.
„Ver mi, že by ti neklamal, nech už má seba akokoľvek rád, vždy to bude muž ktorému záleží na svojom mene a povesti, nemôže si dovoliť takýto prehrešok.”
Prikývnem vediac, že niečo na tom pravdy je, okej takže teraz čo? Napíšem mu, že som sa mýlila a chcem sa s ním porozprávať? Čo ak ale on nestojí o rozhovor?
„Muž by mal prísť prvý, aspoň tak sa to vraví no myslím, že ak tu bude stáť to auto ešte dlhšie zavolajú na nás susedia políciu, choď mu vrátiť auto a seba.”
Prejdem ku tete Carmen a venujem jej veľkú pusu na čelo ďakujúc jej tak za všetko čo pre mňa robí.
Stále nevie o tom, že medzi nami vlastne nič nieje. Uverila hlúpej predstave toho, že sme sa spoznali nedávno, zamilovali sa a bezhlavo skočili do zásnub.
Bolelo ma jej klamať no vedela som, že ona má toto celé v paži. Bolo jej jedno čo je, ju zaujímalo vždy len to čo bude.
Rýchlo utekám vonku kde stojí jeho auto, okamžite si nasadnem smerujúce do jeho domu snáď čo najrýchlejšie ako je to vôbec možné dúfajúc, že tam bude. Možno ja mám zachrániť princa z veže pred drakom. Ja mám prísť na bielom koni. Ja mám byť tá, ktorá urobí prvý krok. Nie chlap.
Akonáhle ale stojím pred jeho domov obleje ma známy pocit nervozity a hlavne strach z odmietnutia. Vystúpim z auta no nemusím ísť dlho keď sa vchodové dvere otvoria a v nich stojí Damien.
„Bože, prisahám, že ak by si nevystúpila z toho auta ty ale Carmen, plakal by som jej na ramene dokým by si neprišla.”
Potiahla som nosom jemne sa zasmejúc a rýchlo sa náhlim ku nemu a okamžite ho objímam možno tuhšie ako on mňa.
„Poď dnu, musíme sa porozprávať a bol by som rád ak by si bola pri tom všetkom čo plánujem urobiť, ak totižto nie ty, tak už nikdy nikto v živote.”
YOU ARE READING
Odpor
Romance„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
