Odpor

[22]

„Konečne si povedala niečo múdre.” Prehovorí so smiechom počas toho ako sa postaví smerujúc ku mne, nahnevane sa na neho pozriem nad čím on hneď zodvihne ruky v obrane.

„Žartujem, poď už, naozaj tu kávu potrebujem.” Pretočím očami tak aby to nevidel a kráčam pred ním do výťahu, v ktorom stláča tlačidlo znázorňujúce garáž.
Takže som celý ten čas mohla odísť nepozorovane?

„Prečo si si nemohol tu kávu urobiť aj tu? Nechcem zhadzovať svoju prácu ale nepochybujem o tom, že tu máš rozhodne lepší kávovar.” A stavím sa, že ich tu má hneď aj niekoľko.

„Ty si chcela ísť do práce kde robíš kávu a ja chcem kávu, kompromis? Navyše vďaka tebe si ľudia myslia, že tvoríme pár, nemala by si sa ukazovať bezo mňa.” Premerala som si ho pohľad a potlačila nutkanie ho rovno aj vysmiať. Pre mňa je väčšia hanba ukazovať sa s ním.

Áno, výzorovo mohol súperiť s hocikým v okolí a vyhral by no tak ako bol pekný tak bol aj namyslený a hlúpy.
V hlave dutý ako poleno.

„Čokoľvek čo ti pomôže v noci spávať?” Poviem ironicky a keď sa dvere otvoria hneď pred výťahom si všimnem zaparkované žlté športové auto. Ak sa jedná o inú značku ako moju obľúbenú a vysnívanú som v autách úplne mimo.

„To je tvoje?” Opýtam sa v nemom úžase sledujúc, ako prikývne a nasadne si do auta. Ihneď si za ním sadám aj ja a ignorujem jeho smiech.

„Aké máš auto?” Povzdychnem si a keď sa pozriem do jeho tváre vyzerá úplne vážne. Nevie o tom, že nemám auto alebo sa mi vysmieva novým spôsobom?

„Prestaň Damien, dobre vieš, že nemáme peniaze na auto.” Odvrátila som od neho pohľad dúfajúc, že sa nebude do toho viac montovať. Nemám v pláne s ním preberať moju finančnú situáciu. Nie s hlupákom ako je on.

Keď ale vidím ako zabočí do úplnej inej strany ako mám prácu, rýchlo sa ozvem v domnienke, že naozaj nevie kde to je:
„Vieš, že stačilo ísť rovno však?” Poviem sledujúc jeho pokojný výraz v tvári, ktorý ma vytáča. Nemôže si jednoducho priznať chybu?

„Idem ti kúpiť auto Frey.”