„Aj tak by som ti chcel kúpiť tvoje vlastné auto." Povie nad čím len pretočím očami a napijem sa z kávy ktorú si nesiem v rukách.
„Čo sme si povedali o tvojom pretáčaní očami?" Jemne sa zasmejem vediac, že ho to irituje no len nevinne myknem plecami.
„Obaja vieme, že je to môj zlozvyk ktorého sa jednoducho už nezbavím, zvykaj si. Navyše som si všimla, že si to odo mňa pochytil aj ty takže nevyskakuj áno?" Vypľazím mu jazyk a keď si všimnem, že sa rukou nahne po mojej káve okamžite uskočím.
Ani neviem ako no už stojíme pred jeho firmou nad čím si len povzdychnem vediac, že tu budem trčať niekoľko hodín a budem sa jedine tak nudiť.
„Nechápem prečo tu mám ostávať s tebou, Carmen bude určite rada ak sa ukážem doma po včerajšku, určite bude mať veľa otázok."
Damien nad mojimi slovami len mávne rukou tak ako zvyčajne, prepletie si naše ruky a spolu tak vkročíme do budovy v ktorej je opäť kopa ľudí.
„Môžem ísť pozrieť Carmen? Aspoň na chvíľu, hneď budem pri tebe." Poviem keď nastúpime do výťahu a akonáhle uvidím, že stlačí poschodie v ktorom je Carmen široko sa usmejem.
„Vidíš aký si poslušný?" Jemne ho pobozkám na líce a čakám kedy výťah zastane a ja konečne uvidím tetu.
„V noci to bolo inak." Žmurkne na mňa a nad jeho poznámkou ho len pohoršujúco buchnem do ramena. Počúvam jeho smiech a odchádzam za ňou.
Nachádza sa tu mnoho stolov a všetci tu pracujú nakope, Carmen mi hovorila, že najradšej by mala okolo seba steny a niekedy s nikým nekomunikovala no je to vzhľadom na ich prácu niekedy veľmi prínosné.
Ignorujem niektoré pohľady plné strachu a kráčam smerom ku Carmen ktorá zbesilo ťuká do počítaču. Čistý Damien, to všetci v jeho práci majú takú vášeň pre robotu?
„Čo robí moja obľúbená teta?" Jemne ju objímem okolo pliec a následne si zoberiem papiere ktoré ma naukladané na stolíku. Keď si na nich všimnem ale výpisy správ okamžite to položím naspäť ignorujúc to.
„Chcela som ti to povedať už skôr no snažím sa vybaviť právnika alebo nájsť nejaké zákony no nevyznám sa v tom." Povzdychne si a venuje mi ospravedlňujúci pohľad.
Nechápavo sledujem papiere na jej stole nevediac čo povedať. „Postarám sa o to." Poviem, zoberiem hŕstku papierov a smerujem s nimi do výťahu dúfajúc, že mi Damien pomôže.
Pretože predsa len, od toho tu je on nie?
Aby žehlil moje problémy.
YOU ARE READING
Odpor
Romance„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
