„Teta? Som doma!” Zakričala som do domu, akonáhle som vkročila do vnútra.
Okamžite som si odložila topánky a koženku do chodby.
Nohy ma začínali už pekelne bolieť a tak pocit byť doma bol naozaj dokonalý. A taktiež aj pocit, že som tomu hajzlovi posrala minimálne deň.
Som naozaj škodoradostná,
„Tak náhle si odišla až si mi ani nič nepovedala, kde si tak rýchlo zmizla?” Povedala teta akonáhle som vošla do kuchyne a zacítila známu vôňu.
Zákerácky som sa na ňu usmiala a mykla plecami.
„Ohľadom práce, niekedy je potrebné konať hneď, ale to nie je nič o čom by som sa chcela rozprávať. Čo to pečieš?”
Zvolila som si tú ľahšiu cestu, nepovedať jej to. Ak to zistí od niekoho iného, budem mať čas si nájsť výhovorku.
Navyše neklamala som, práce sa to týkalo no nie tej mojej. A ona sama by sa jemu nepostavila, bola láskavá a ochotná prijať fakt prehry.
No keď je niekto hlupák a myslí si, že mu patrí celý svet, neexistuje niečo ako prehra.
Teta je pre mňa ako mama, ktorú som nikdy nepoznala a pre to je pre mňa dôležitejšie jej šťastie ako to moje, za cenu akúkoľvek.
„Robím tvoj obľúbený čokoládový, neuveríš ale pred chvíľou mi volal pán Damien! Povedal mi, že to bol celé omyl a mám prácu naspäť.” Chvíľu na ňu ostanem zízať no potom sa presvedčím v tom, čo som už dávno vedela.
Vyhrávam.
Vždy.
Neexistuje aby som niekedy prehrala. Prvé miesto je jediné miesto.
Víťazne som sa usmiala, takže je to človek, ktorý nechce problémy kvôli svojmu menu, to sa dalo s jeho povahou čakať, aspoň pochopil čo mal urobiť.
Čink čink.
„To som naozaj rada, vidíš ja som ti hovorila, že sa to vyrieši. Bolo mi hneď jasné, že to bola len chyba." Mykla som plecami ako keby nič a posadila sa na kuchynský linku sledujúc jej jemný úsmev.
Týmto sa vyriešia naše problémy s financiami aspoň na chvíľu. Dokým mám prácu aj ja, zvládneme to spolu. Musíme tomu aspoň veriť.
„A naozaj, pozval mňa a môjho priateľa na večeru, ale keďže Joshua už viac nie je... Nie je tu, tak by som bola rada ak by si išla so mnou, povedal, že zarezervoval stôl pre troch a nechcem mu rušiť rezerváciu. Navyše keď mám po boku teba, prosím poď tam so mnou.”
Ten vypočítavý hajzel.
YOU ARE READING
Odpor
Romance„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
