Odpor

[23]

„Neblázni, Damien okamžite otoč to auto. Prestaň, nemôžeš mi kúpiť auto len kvôli tomu, že ti ma je ľúto alebo pre to lebo, máš proste peniaze!"

Rozhorčene odseknem no autom sa rozľahne jeho melodický smiech nad čím pretočím očami. Sledujem ako naozaj pomaly zastaví pri ceste a otočí sa na mňa zodvihnúc tak obočie. Choď do riti.

„O čo ti ide?" Pretočím očami nad čím sa zamračí no nemienim sa ospravedlňovať.
„Nebuď jednoducho takýto, prestaň mi pomáhať keď nemusíš, netvár sa, že si láskavý doriti."
Poviem zúfalo no v ňom to nič nerobí, doriti nechcem ho tu, nechcem jeho pozornosť jednoducho nie, nemôže byť takýto, on nie.

„Frey, srať na moje peniaze, na moju ochotu alebo na tvoj stav, potrebuješ auto a ja ti ho jednoducho dám." Záporne pokrútim hlavou cítiac slzy ktoré sa mi tlačia do očí.
Chce sa hrať na dobrosrdečného?
Chce mi len ukázať to, že má peniaze, všakže.

„Sme spolu pretože som bola nahnevaná, som v tomto hlúpom aute pretože som urobila niečo zlé, nemôžeš po tom všetkom byť milý."
Poviem, potiahnem nosom stále nevediac čo sa to deje a zamračím sa.

„Prestaň robiť scény.  Ber to ako priateľské gesto." Povie tvrdo a ja sa chabo zasmejem. Priateľské gesto, to určite.

„Nemôžeš to robiť Damien, nerob to." Potiahnem nosom, utriem si slzy a sledujem jeho nechápavý výraz, jasné ako by aj mohol.

„Nedávaj mi to hlúpe auto, prosím. Nebuď takýto, nebuď milý, nestaraj sa sakra!" Vzlyknem stále s pohľadom do jeho tváre vediac, že sa to posralo.

„My dvaja sa len hádame, nedokážeme byť spolu za dobré a nedokážeme sa zhodnúť, tak sa netvár, že ti na mne záleží." Utriem si slzy ktoré mi začnú stekať a akonáhle uvidím jeho približujúcu sa ruku záporne pokrútim hlavou.

„Som tvrdohlavý a ty možno aj viac, nehádame sa, to čo je medzi nami je len adrenalín, nikdy by som ti neublížili schválne. Čo sa deje, prečo plačeš?" Pokrútim hlavou, rýchlo sa odopínam a chytám do rúk kľučku od dverí.

„Nepochopil by si to." Zašepkám. Nemohol by. On má peniaze, myslí si, že všetko sa dá peniazmi aj vyriešiť.

„Prestaň skôr než ťa začnem mať naozaj rada." Prehovorím a skôr než ma stihne zachytiť odchádzam, nechávam ho samého v jeho hlúpom aute a utekám skrz ulice vlastne ani nevediac kde v riti to som.

Odmietam od neho čokoľvek prijať, jednoducho nie. Nedovolím si zažiť ten pocit byť na niekom odkázaná len kvôli peniazom. Nech on aj jeho peniaze idú do pekla, čo čaká? Obklopí ma peniazmi a ja mu spadnem ku kolenám? 

DAMIEN

Sledoval som jej vzďaľujúcu sa postavu nevediac čo do riti som urobil.
Dobre možno bolo auto na ňu až príliš no to musela kvôli tomu utiecť? Mal som chuť otočiť auto a jednoducho ju donútiť si do neho sadnúť, no niečo mi hovorilo že len potrebuje čas. 

Až ostrá bolesť v hlave ma prebrala z myšlienok a uvedomil som si že Freya mala prekliatu pravdu.
Som chorý, bez nálady a teraz aj bez nej. Naozaj dnešný deň nemôže byť už lepší. Vediac ale že mi nepomôže v tejto situácií nikto iný ako Enrick som vytočil jeho číslo dúfajúc že nie je v bordeli.

„Sakra Damien, vieš, že o takomto čase spím." V telefóne sa ozve jeho nahnevaný hlas nad čím sa len zasmejem. Klasicky prepil celú božiu noc, mohlo mi to byť ale hneď jasné keď sa neukázal v práci.

„U mňa doma najrýchlejšie ako sa ti len bude dať, potrebujem zistiť o jednom dievčati niečo a ver mi že je to dôležité." Ak vďaka tomu prídem na to čo jej je, vyriešim to a ona bude v poriadku, budem s ňou byť zase, no nie?

Pretože dopekla, chcem ju mať pri sebe.