„Nemyslím si, že je to najlepší nápad teta." Poviem hneď dúfajúc, že to pochopí.
Tak zruší jednu rezerváciu, človek s jeho postavením si to určite môže dovoliť no nie? Je mi veľmi dobre jasné o čo mu sakra ide.
Nech si zavolá on niekoho. Alebo nemá kamarátov?
Aj keď, to by bolo pochopiteľné.
„A to už prečo? Je to môj šéf a v druhom rade aj naozaj pohľadný mladík, čo už by som mu tam ja stará hovorila, vy mladý sa lepšie porozprávate a nechcem mu robiť starosti s tým aby rušil jedno miesto. Určite bolo ťažké zohnať ho."
Zasmiala som sa nad tou predstavou, ja a on sa rozprávať?
Ja a on?
To si niekto musí robiť srandu. Ak to nespravil naschvál, tak neverím! Jasné, že sa mi musel nejako pomstiť a toto je rozhodne geniálne, ešte sa tam mám na neho celý večer usmievať áno?
No to jasné.
Pri prvej príležitosti mu dám do jedla preháňadlo.
„Prosím Freya, veď je to len jeden večer a sľubujem, že ak by sa ti v jeho spoločnosti nepáčilo, môžeš kedykoľvek odísť dobre?" Mne aby sa nepáčilo v jeho prítomnosti?
Veď sa ešte uvidí kto odíde prvý.
Som ale zvedavá ako dlho mu vydrží ten jeho postoj, koniec koncov, ja som bola tá ktorá mala dnes na vrch.
A pri spomienke jeho pier na tých mojich mnou prešla zvláštna energia. Jasné, že má pery hebké, určite chodí na viac procedúr ako ktorákoľvek žena, pre čo sa vlastne pozastavujem nad jeho perami?!
Dopekla.
„Dobre, ale len ak mi sľúbiš, že mi uvaríš taký skvelý koláč aj nabudúce áno?" Prikývla som nakoniec vediac, že nejdem ustupovať, ak sa so mnou chce stretnúť tak nech.
Ak som mu prefackala ego raz, zvládnem to aj druhý krát. Varovala som ho raz a budem ho varovať druhý krát, nezlomí ma nejaký namyslený chlapček ktorý všetko dosiahol vďaka peniazom.
„Ďakujem dieťa moje! Naberiem ti koláč, choď nám pustiť nejaký dobrý film, hneď som u teba." Len som jej venovala úsmev a premiestnila sa do obývačky zapínajúc televízor a vypínajúc myšlienky na toho narcisa.
Zajtra sa uvidí kto je aký, rovnako ako on zistí, že ja nie som človek s ktorým si chce zahrávať...
YOU ARE READING
Odpor
Romance„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
