„Na rande?" Nechápavo sa zamračím nevediac kam tým smeruje. Viem o čo ide, no počuť takéto slová od neho je zaujímavé.
„Áno, takže sa obleč dobre, aj keď radšej to nepreháňaj, chcem byť večer romantický a ak tam prídeš oblečená ako minule tak za seba neručím."
Žmurkne na mňa a následne sa opäť napije z kávy a niečo začne ťukať do klávesnice, opäť ma ignorujúc tak ako zvyčajne.
Prejdem ku gauču na ktorý si ľahnem a cez tvár si položím ruku zatvárajúc oči a užívajúc si pokoj.
Nie, že by som nejako extra robila no posledné dni sa v kaviarni objavuje až príliš veľa ľudí z Damienovej práce.
Jemne som sa nadvihla a pozrela sa k miestu kde sedel, môj pohľad sa stretol s tým jeho a ja som sa okamžite usmiala vediac, že ma rozhodne sledoval dlhšiu dobu.
„Seriem na to, zober si čo potrebuješ a ideme preč." Prehovoril a rýchlo cez seba prehodil čierne sako smerujúc ku mne.
Prečo sa vždy rozhodne v poslednej chvíli? Keby viem, že chce ísť niekam teraz, nedúfam v spánok.
Akonáhle mi podá ruku, prepletiem si s ním prsty a obaja sa vydáme ku výťahu ktorý svieti na najvyššom poschodí.
„Čo je v ostatných poschodiach?" Prehovorím zaujato zatiaľ čo nastúpime do výťahu a on sa oprie o zadnú stranu spokojne si ma obzerajúc.
„Tlačiarne, zasadačky, malá kuchynka a rôzne pracovné miestnosti. Keď som to tu kupoval bolo to veľké pracovisko pre viac firiem, myslel som si, že z toho spravím niečo podobné, no nakoniec mi to vyhovuje aj takto."
Samozrejme, všetko patrí jemu.
Aké nečakané.
„Osud to chcel ale úplne inak, nakoniec si predsa stretol mňa." Široko sa na neho usmejem a v tom momente sa aj na jeho tvári zjaví obrovský úsmev a pritiahne si ma do objatia venujúc mi bozk na hlavu.
„A bolo to to najlepšie čo sa mi mohlo kedy stať."
Prehovoril spokojný, šťastný a hlavne naplnený tým dokonalým pocitom. Vedel, že už nemá na čo viac čakať, ona bola dievča pre ktoré bol ochotný vzdať sa ako mena tak aj majetku a ani by nezaváhal. Bolo to tak, vedel to už dlhšie, rovnako tak ako si bol istý prsteňom v jeho zadnom vrecku nohavíc. Našiel chýbajúci kúsok, našiel svoj plameň, našiel svoju hviezdu pre jeho nebo a on nemohol byť šťastnejší. Rovnako tak ako ona, ktorá vedela, že našla svoj stratený domov. Pretože aj cez to, že sa obaja stretli v nesprávny čas, nakoniec boli správnymi osobami pre seba navzájom...
Damien Freyu ešte v ten večer požiadal o ruku, a uzavrel ich magický kruh.
Stali sa ukážkovým príkladom toho, že medzi láskou a nenávisťou, je naozaj veľmi tenká hranica...
YOU ARE READING
Odpor
Romance„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
