„Ja nie som nijako zaujímavá, naozaj.” Prehovorím a on ihneď zodvihne obočie jemne sa usmejúc, obaja vieme svoje a obaja chceme povedať niečo iné.
Takže vďaka bohu za Carmen.
„Ona je len príliš skromná, ak by som ju nemala v živote mala by som sa neskutočne zle. Ona je mojím svetlom. Pomáha mi ako len vie, aj keď má veľa práce, vždy je tu pre mňa.”
Prehovorila teta jemne sa na mňa usmievajúc. Úsmev som jej ihneď opätovala no Damien pokračoval ignorujúc tetine slová.
„Pracuješ?” Akonáhle sa to opýtal zamračila som sa dúfajúc, že to neuvidí teta no môj pohľad ho len viac uspokojil a on sa pohodlne zaprel do stoličky.
Neviem čo si človek ako on mohol o mne zistiť, aké informácie má a aké nie a pre to neviem ako mám odpoveď a to ma desí. Viem, že má tentokrát navrh a to rozhodne viac.
No keby môžem, klamem. Vo všetkom čo sa len dá.
„Áno, je to skvelá práca, ďakujem za opýtanie. A čo vaša práca? Ak sa smiem opýtať.” Vrátila som mu rovnaký úder a taktiež aj rovnako sebavedomý úsmev ktorý som nemala v pláne zničiť. Nehrozí aby som mu hovorila kde pracujem, ak to nevie, nevidím dôvod mu to hovoriť. Ešte náhodou by mi tam chodil oxidovať.
„Mali sme nedávno menšie problémy, no nie je to nič čo by som nezvládol. Nakoniec sa z toho zrodila naozaj dobrá zábava. Mám rád takéto hlúpe úlety, ak ma rozumieš."
Hnev vo mne pení, mám chuť ho zbiť na tej hlúpej bohatej stoličke v tomto hlúpom bohatom podniku a potom odísť jeho hlúpym bohatým autom no zatnem pod stolom päste a jemne sa zasmejem. Šľak ťa trafí, veď počkaj ako ťa budem doma zaklínať.
Použijem na teba všetky bosorské srandy aké len poznám.
„Zábava je vždy dobré odreagovanie sa, určite vám prospeje trochu si oddýchnuť od problémov nie?”
A vtedy keď zatne sánku mám pocit, že som vyhrala, viem, že myslí na bozk a rozhodne viem, že mu to spôsobilo problémy.
Avšak, trápi ma to? Rozhodne nie.
„Niekedy môže byť práca vyčerpávajúca to je pravda no zábava je také, dočasné rozptýlenie. Príde odíde." Sledujem jeho nemeniaci sa spokojný výraz a mám chuť odísť, sakra veľmi.
„Práca dokáže byť vyčerpávajúca to poznám, niekedy je to také zdĺhavé a predvídateľné až je to zbytočné, no myslím, že ak má človek motiváciu dokáže čokoľvek, nemám pravdu?”
A v tú chvíľu som rada, že teta sa radšej venuje koláču ako nám. Uvedomujem si, že obaja narážame na seba a môže to niekomu vyznieť divne, pretože naše hádanky chápeme len my.
„Mýliš sa niekedy Freya?” Pohrá sa s mojím menom na jazyku a ja v sebe cítim ešte väčší hnev, všetko čo robí je len čistá provokácia.
„O nič viac ako vy, Damien.”
YOU ARE READING
Odpor
Romance„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
