Pozeral na mňa sťa lev na korisť a ak by v tú chvíľu neprišli čašníci berúc taniere a nahrádzajúc ich inými, pod ťarchou jeho pohľadu by som sa snáď aj prepadla.
„Najkvalitnejšia hovädzina, robená nad ohňom, potretá bylinkami a ako obloha zemiaky grilované v paprikovej šťave.”
Prehovorí keď sa sám pustí do dobre vyzerajúceho jedla. Na stole si všimnem fľašu vína a naplnené poháre, akú mám šancu mu ublížiť keď po ňom tu fľašu hodím? Zanechá to efekt ak je v nej víno alebo musí byť prázdna?
„Pán Damien, musím uznať, že toto je to najlepšie čo som kedy jedla!” Prehovorí teta a do úst si vloží ďalší kus. Pche. Toto isté hovorí aj na moje batátové hranolky.
Ignorujem nepríjemný pocit a tiež ochutnám z mäsa. Akonáhle sa mi mäkkučké mäso rozpadne hneď na jazyku, mám chuť súhlasiť.
Dobre, je to možno debil ale toto jedlo je dokonalé. A niekto ako on mi ho určite nepokazí. Aj keď neverím, že sa dneska stane ešte niečo dobré, toto jedlo je momentálne nebom.
Na vidličku som si napichla zemiak a keď som zodvihla pohľad v domnienke vložiť si ho do úst môj pohľad sa stretol s jeho tvárou.
Sledoval ma, sledoval moje pohyby a čakal čo urobím. Čo asi? Chcem sa najesť ty hlupák. Pretočila som očami a vložila si zemiak do úst sledujúc jeho pohľad na mojich perách. Chlap.
Porozhliadla som sa po miestnosti zisťujúc kto všetko tu je no na moje zhrozenie som zistila, že v miestnosti za nenachádza nikto iný ako my. Samozrejme viem, že má reštauráciu aj druhé poschodie kde sa nachádza kútik pre deti, ale to nie je to kde sme my! Avšak, možno si ju prenajal celú, možno čakal problémy.
Ale čo ak by ma tu napadol? Alebo ja jeho? Dobre svedkovia sú aj tak nahovno ale princíp je rovnaký. Avšak, to, že sme tu len my, mi ešte viac dosvedčuje to aký je. Bohatý.
„Freya?” Definitívne som položila vidličku a pozrela sa na neho venujúc mu ironický úsmev. Keď nie jedlo tak aspoň sa zbavíme tohto hlupáka.
„Robíš rada nečakané veci?” Opýta sa a akonáhle uvidím tetu ktorá mu venuje nechápavý pohľad pod stolom sa zameriam jeho smerom a prudko ho kopnem do nohy, na čo sa jeho tvár zkľúči od bolesti a on začne kašľať aby to zamaskoval.
„Nie, ja? Prosím vás, ja si všetko plánujem aj dni dopredu, nečakané veci sú pre mňa príliš adrenalínové a ja som radšej pokojná.”
YOU ARE READING
Odpor
Romance„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
