The sensual journalist

20.

Ahojte drahí sensualisti! Opäť nová kapitolka. Musím sa priznať, že túto mám skutočne rada. Verím, že sa zapáči aj Vám. Ďakujem za každého jedného človeka, ktorý dáva tomuto príbehu život. Love you so much! ♥

Theonov pohľad:

Z misie v Skid Row som sa vrátil pomerne zničený. V bruchu mi neskutočne škvŕkalo, bol som celý špinavý a lepkavý. Čiastočky štrku mi zrejme vypadávali z vlasov ešte aj teraz. Ten oblek bude musieť ísť do čistiarne, pomyslel som si. Bol som si istý, že aj moje milované skalare sa začudovali, ako vyzerá ich drahý pán. Popravde ani ja sám som netušil, ako strašne vyzerám, kým som nevidel svoj odraz v zrkadle. Vlasy boli pokryté jemnou vrstvou prachu, takže som vyzeral ako pán v pokročilej štyridsiatke, ale to nebolo ani zďaleka najhoršie. Rukami som si prešiel po tvári. Jemný potôčik krvi vyvieral z obočia, ktoré bolo ku koncu predelené nepeknou ryhou. Na lícnej kosti som mal škrabance a menšiu bordovú podliatinu. Ten bastard, zasyčal som. Skúsil som si nahmatať ranu. Ostro som sykol, no nebolo to predsa len najhoršie. Možno postačí obyčajná sprcha, ten chudák zrejme nemal toľko sily, aby som potreboval štichy. Zhodil som teda zo seba špinavý oblek a rýchlo sa vrhol na teplú sprchu. Ach, moje svaly sa konečne začali uvoľňovať. Ani som si neuvedomoval, aké napätie som v skutočnosti prežíval. Bolo to pre mňa skutočne dôležité. Nešlo len o peniaze, ale aj o Enricca Salomeho, a tým pádom aj o môj život. Ďakoval som karme, všetkým pozemským aj fyzikálnym energiám, že som to zvládol. A v závere som vyšiel zo sprchy ako znovuzrodený.

Rýchlym krokom som sa pobral k chladničke. Už dlhšie som tu nevidel Martu. Zásoby z víkendu sa mi minuli, a presne takto to vyzeralo aj v mojej chladničke. Zívala prázdnotou. Za čo ju platím? Posťažoval som sa v duchu a vybral z chladničky poslednú bio šťavu, ktorá sa v nej nachádzala. S týmto zrejme nevyžijem do ďalších dní. S Martou sme mali nepísanú dohodu. Nakúpila a upratala dvakrát týždenne, niekedy sa však stalo, že vynechala týždeň. Mala štyri deti a chorého manžela. Chápal som to, za prácu a plat bola vždy skromne vďačná, a tak som z toho nerobil nikdy veľkú vedu. No a čo, keď si sem tam budem musieť nakúpiť sám. Marta tu naveky nebude. Nechcel som ju teda obťažovať zbytočnosťami. Byt bol uprataný, len chladnička prázdna. Rozhodol som sa teda, že si pôjdem nakúpiť netradične sám.

Rýchlo som zo skrine vytiahol čierny športový puma set. Pozostával len z krátkeho trička a dlhších, pomerne voľných teplákov. Nechcel som to nejako preháňať, vedel som, že to bude iba sekunda a hneď som doma. O necelú sekundu som už vyrážal z podzemnej garáže smerom do mesta. Bol celkom príjemný slnečný deň, doteraz som si to nestihol ani uvedomiť. Vo štvrti Skid Row len ťažko dokážete premýšľať nad tým, aký krásny je deň. Bezdomovci naokolo, smrad a špina vám to jednoducho nedovolia.

Narýchlo som zašiel do S & K marketu, a čo nevidieť bláznivo som hádzal do košíka všetko, čo mi prišlo pod ruku. Vajíčka, výberová šunka, tri druhy syrov, polotovar lazaní, kuracie prsia. Dokonca tu mali kvetináče s bylinkami. Schmatol som jeden s bazalkou. To bude skvelé na pizzu, pomyslel som si a tmavozelený kvetináč hrdo vykúkal z môjho košíka ako keby som bol nejaký ekologický aktivista. A samozrejme, v mojom zozname nesmeli chýbať ani dve balíky mojich milovaných bio štiav. Nakupovanie sa zdalo ako celkom zábavná činnosť, aspoň som pri tom nemusel myslieť na Salomeho a zaschnutý krvavý potok na mojej tvári, ktorý celkom neodstránila ani dôkladná sprcha. Bol som tak zahľadený do svojej „nákupnej horúčky", že som si takmer nevšimol, ako nejakej slečne pri pokladni spadol na zem balíček batátových čipsov.

„Nech sa páči," zareagoval som pomerne rýchlo a zdvihol jej balíček zo zeme.

Rebeccin pohľad: