The sensual journalist

21.

Ahojte drahí sensualisti. Je to trošička dlhší čas odkedy som nepridala kapitolku, no nalejme si čistého vína, boli tu už aj oveľa horšie časy a prestávky. Napriek tomu, že som si myslela, že budem mať pomerne free summer, tak mi práca "novinárky" dáva zabrať viac než som pôvodne očakávala. Napriek tomu myslím na Vás a nebojte sa stále mám dostatok času písať a tvoriť pre Vás. Verím, že tento príbeh bude raz papierová kniha, ktorú budete môcť držať v ruke. Tak, snáď Vás nesklamem a veľmi, naozaj veľmi Vám ďakujem za každé prečítanie, vote či komentár.

w/ loooove mysteriousgirl213

---------------------------------------------------------------------------

Theonov pohľad + rekapitulácia:

„Mohol by som ťa teda odviezť domov," dodal, „teda, ak to slečne Swan samozrejme neprekáža."

Plánovala som si síce zavolať taxík, no Theonova ponuka vyzerala pohodlnejšie a lákavejšie. Neurčito som hľadela cez presklené sklo. Nechcela som vyzerať ako zúfala žena, ktorá potrebuje prostú pomoc muža.

„Mlčanie znamená súhlas," povedal a schopil pri tom látkové vrecia, ako keby vážili len zopár gramov.

------------------------------------------

Rebeccin pohľad:

„Ďakujem," rýchlo som odvetila. Jeho jemne napnuté svaly dráždili môj zrak a rovnako moju fantáziu. Dosť Rebecca, mala by si sa prestať zamýšľať nad hlúposťami. Je to len obyčajný nákup.

„Zaparkoval som trocha obďaleč," prerušil chod mojich myšlienok.

„Ja by som takto zvládla aj kilometre," poukázala som na svoje prázdne ruky a krémové baleríny, v ktorých mi bolo nanajvýš pohodlne.

„Nevadil by mi takýto dlhý pohľad," odvetil záhadne a ja som mohla len domyslieť, čo pod tým myslel. Bolo tak ťažké čítať jeho myšlienky.

Jemne som sa usmiala a po chvíľke sme sa dostali k jeho autu. Netušila som, ktoré je jeho, no blikanie ostro-modrej metalízy to hneď prezradilo. Tento naleštený športiak s dverami otvárajúcimi sa dohora, som naozaj nečakala. Neobvyklé spojenie elegancie a športu vo mne vyvolalo zjavné nadšenie. Nikdy som nebola fanúšikom áut, nikdy som im nerozumela, no toto bolo viac než na úrovni. Asi je teda naozaj právnik, zrejme mi neklamal. Môže si však dovoliť právnik takéto auto? Jeho rozvrh musí určite praskať vo švíkoch. Jedine takto som si dokázala vysvetliť nelacnú mašinu patriacu Theonovi Blackloirovi.

„Pekné," povedala som úsečne, avšak úprimne.

„Ďakujem," odvetil a pustil sa do vkladania nákupu do kufra. Pozorovala som pri tom ryhu na jeho tvári, ktorá mu dodávala dôraz, autoritu a určitú dávku drsnosti. Vyzeral ako chlap, ktorý dokáže byť jemný a zároveň tvrdý ako skala. Bolo tak ťažké ho identifikovať. Zatiaľ som o ňom nevedela veľa.

„Si zvláštne tichá," pozrel sa na mňa. „Vo Fantasii si takáto nebola," uškrnul sa.

„Nič, len premýšľam, ako si dospel k tej ryhe a škrabancom," snažila som sa to rýchlo zahovoriť, hoci aj táto skutočnosť ma naozaj zaujímala.

„Možno ti to raz poviem," žmurkol, „nasadaj."

Opäť záhadný Theon Blackloire. Nevedela som pritom, čo si o mne myslí. V jeden večer ma ide takmer zneužiť, a na ďalší mi veselo pomáha s nákupom. Ach tí blíženci, zdalo sa, že aj Theon mal dvojakú tvár. Odhaliť sa mi však zatiaľ nepodarilo ani jednu z nich.