The sensual journalist

63.

Ahojte! Žijem chaotic life, ale myslím na vás! Túto kapitolku mám rada, obsahuje veľa Theonových úvah, citov ... ale veď uvidíte sami! Príjemné čítanie, love you all! <33

***

„Chcem byť pri tebe," podišiel som k nej a ticho ju pobozkal na čelo.

„Tak, to bude menej námahy," neisto sa usmiala. Nechápal som jej nepatrnú zmenu správania. Mal som pocit, že sa mi jemne vyhýbala, no napriek tomu som bol šťastný, že dnešnú noc budem môcť tráviť v jej tesnej blízkosti.

„Pôjdem do sprchy, ak ti to neprekáža," usmiala sa a v rýchlosti si zopla tmavé dlhé vlasy do drdolu. Bolo to krásne jednoduché gesto, ktoré vo mne vzbudzovalo myšlienky na to, ako by vyzerala v role matky.

Niekedy to naozaj preháňaš, Theon. Pomyslel som si a radšej som rýchlym krokom vkročil do spálne.

***

Theonov pohľad:

„V poriadku, počkám ťa v spálni," žmurkol som a pomalým krokom som sa vybral do jej spálne. Bol to viac než zaujímavý pocit. Sporo odetý som sa uvelebil v strede jej postele. Béžové obliečky ma vítali s každej strany a ja som sa cítil ako v samotnom nebi. Na parapete jej trónili vyschnuté ruže a zopár zelených kaktusov. Nad posteľou mala opäť krásny slnečnicový obraz. Celú kolekciu. Náramne sa mi pozdávali. Mala ich aj v obývačke. Vyzerala to ako nejaká séria, a tak som podišiel bližšie a skúmal, či nejde o nejakého známeho autora.

Frederic Castro. Mhm, to meno som v živote nepočul, no napriek tomu sa mi jeho tvorba pozdávala. Možno by som si niečo v tomto štýle mal zadovážiť aj do svojho bytu, aspoň by nepôsobil tak chladne a sterilne. V kútiku jej spálne trónila malá knižnica, v ktorej boli natlačené rady kníh.

Astrológia pre začiatočníkov. Ach, tá jej astrológia, pousmial som sa a nechal som poličku radšej na pokoji. V tichosti a takmer nehybne som čakal na jej príchod. Rebecca však hodnú chvíľu neprichádzala. Nechcel som rušiť jej súkromie, a tak som len v tichosti bdel a popritom sledoval nočnú Los Angeles. Stále neprichádzala. Moje zmysly boli čoraz menej ostré a ja som pri všemožných myšlienkach pomaly upadal do jemného polospánku.

„Spíš?" odvetila náhle Rebecca a v tichosti sa uložila vedľa mňa. Vôňa čerstvo umytých vlasov, jej pokožky a jemnej vanilky sa šírila všade naokolo. Ach, ako veľmi som to miloval.... Cítil som sa tak príjemne ako už dávno nie. Cítil som sa tak, že je všetko v poriadku. Akoby mi nič na svete nemohlo ublížiť len preto, že vedľa mňa zložila svoje krehké telo.

Ak teraz ukážem známky života, nebudem sa vedieť ovládať. Bál som sa, žeby som sa ňu vrhol až príliš náruživo. Bál som sa, že by to nebolo niečo, čo si predstavovala a o čom snívala. Nechcel som, aby si myslela, že v nej vidím len niečo ... fyzické, a tak som len ticho bez známok života vdychoval jej prekrásnu vôňu. Otočený chrbtom som sa rozhodol ponechať jej priestor. Bolo to akoby som pri nej bol, no zároveň absolútne nebol. Izoloval som svoje potreby v záujme jej pokojného spánku. Predpokladal som, že by to tak chcela.

Ležal som. Počúval Rebeccin pravidelný tichý dych. Napriek tomu, že bola čierno-čierna noc, každá bunka v mojom tele bola pripravená, akoby mala bežať maratón. Jej hruď sa dvíhala v pravidelných rytmoch. Bol som príliš slabý na to, aby som to nepovažoval za krásne. Túžil som sa k nej pritúliť a objať jej schúlené telo. Minúty sa vliekli. 30 minút. 50 minút. Hodina.

Pozrel som na minimalistický budík na parapete. Jeho fialové číslice ma presvedčili o tom, že je 4:03 a ja stále nedokážem zaspať. Možno to nemá byť takto. Možno v sebe predsa len nedokážem potlačiť tú živočíšnosť, premýšľal som. Prečo som sa vôbec takto rozhodol? Pre Zaisteva? Aj tak bola jediným človekom, pred ktorým som priznal svoje ruské korene, ktoré som tak veľmi nenávidel.

Ležal som a pomaly ma celá táto stoická situácia prestávala baviť. Nezaspím. Chcel som ju viac než čokoľvek. Chcel som ju viac než heroín v istom období môjho života. Určite sníva, nebudem jej to kaziť. Jej pravidelný dych mi napovedal, že moje myšlienky sú správne... Ach, Theon, spamätaj sa!

Napriek tomu, že som nechcel budiť jej sladké telo zo spánku, nemohol som zaspať bez toho, aby som to predsa len neskúsil. Moje city dosahovali maxima, sám som sa nespoznával.

„Rebecca?" zašepkal som zisťujúc, či spí. Chvíľu spálňa nevykazovala žiadne známky života. Jej viečka sa mihli v pološere. Prešiel som jej prstom po líci. Konečne som sa jej dotkol. Cítil som ako keby to trvalo roky a nie hodiny.

„Si tak krásna," zašepkal som viac pre seba ako pre ňu.

„Mhm," odpovedala po chvíli viac životaschopne, ako som očakával.

„Ah, Rebecca," vzdychol som si od úľavy a objal som ju zozadu.

„Neviem, prečo som takýto," šepkal som, „jediné čo viem, že už nechcem zakrývať svoje pocity, tak ako som to robil doteraz. Rebecca, cítim sa inak, akoby si ma poznala roky, tak, že ti chcem povedať každú maličkosť o mne. Aj keď to niekedy bolí," v tme som našiel jej chápavé oči a to bolo to jediné, čo som v danej chvíli potreboval. Celá sa ku mne otočila.

„Tak to neskrývaj. Vieš, že pri mne môžeš byť, kým v skutočnosti si. Keď vidím Theona bez filtrov mám chuť bláznivo sa vrhnúť do tvojho náručia... Vtedy sa so mnou deje niečo ... magické," odvetila neisto a ja som sa v tej chvíli iba potajomky usmieval.

„Čo ti bráni?" navrhol som a prešiel som jej dlaňou po hebkých vlasoch. Nachvíľu sa na mňa celkom vážne zadívala.

„Ty. Tvoje zmeny nálad. Tvoje zábrany. Tvoje neopodstatnené odmlky a chladné návaly. Občas sa v tebe nevyznám," vravela pomaly a jemne. Zrejme mi nechcela ublížiť, no v jej očiach som videl, že to o čom vraví ju aj skutočne zraňuje. Nikdy som si to neuvedomil, tak ako teraz. Je to moja chyba. Vždy to bola moja chyba. Namiesto otvoreného rozhovoru som uprednostňoval izoláciu, tentoraz som však chcel reagovať inak.

„Viem," priznal som, „plne si to uvedomujem, hoci je ťažké priznať si to."

„Myslíš to vážne?" zahľadela sa na mňa jemne prekvapene. Zrejme nečakala takúto odpoveď.

„Skutočne," zašepkal som, „chcem sa snažiť ... aj keď nesľubujem, že mi to pôjde." Nepovedala nič, iba sa tajomne usmiala a svoje pery prisala na tie moje. Pomaly mi perami kĺzala medzi mojimi. Jej jazyk bol príjemný, sladký a pomaly prechádzal od pier až ku krku. Cítil som sa nezdravo poctený jej náklonnosťou, no napriek tomu som to zbožňoval celý svojim bytím.

„Ya chuvstvuyu sebya pustym bez tebya,"zašepkal som jej s náhlym nutkaním. Bolo tozvláštne, ruštinu som roky považoval len za hrubý a nenávistný jazyk,ktorý mi pripomínal všetky temné stránky mojej existencie. Teraz však celkom znenazdajkyvyletel z mojich úst.

„Prelož mi to, prosím," žiadala opäť prekvapená a jej náruživé pery nachvíľu opustili môj krk.

„Cítim sa bez teba prázdny, Rebecca," preložil som a zároveň som úplne priznal to, čo skutočne cítim. Bolo to pre mňa iné a nezvyčajné, nie však nepríjemné. Vlastne všetko pri nej naberalo iné farby a zmysel.

„Theon," zašepkala, „privádzaš ma do rozpakov. Mám pocit, že na chvíľu musím spracovať celý tento večer," ľahla si na driek a ticho pozorovala plafón.

„Hej," otočil som jej tvár mojím smerom, „nechcem ťa už zarmucovať. Jediné, čo chcem je..." Namiesto odpovede som jej náruživo priložil pery k bokom, stehnám a bruchu...

„Nemôžem zaspať bez toho, aby som sa ťa nemohol dotýkať," šepkal som a pritom som jemne hladil jej líniu bokov osvetlenú mesačným svitom. Postupné preniknutie citmi vo mne vzbudilo zvláštnu túžbu pomilovať ju ako kráľovnú zo 17. storočia. Noblesne, precízne, krásne a s najvyššou nežnosťou. Chcel som jej skladať poklony, chcel som ju lízať ako krehký porcelán a starať sa o ňu ako o chránený kvet. To všetko si Rebecca Swan zaslúžila.

--------------------------------------------------------------

Tentoraz nemám otázku. Budem rada, ak ma potešíte akýmkoľvek komentárom k tejto kapitole. ♥

xoxo mysteriousgirl