The sensual journalist

28.

Ahojte sensualisti! Opäť Vás pozdravujem a pridávam novú kapitolku. Tentoraz o čosi skôr, pretože doháňam minulý týždeň. Verím, že sa Vám bude páčiť. ♥ A takisto verím, že sa v tom písaní a pridávaní kapitol zlepším, aj keď (klop klop), je to skutočne lepšie! Love you all <33 a prajem pekné slávenie Dušičiek. ♥

Theonov pohľad:

23:14

Ahoj, tu R. S. (ale to asi vieš, haha). Bol to celkom namáhavý deň, ale pomerne úspešný ... a ty, T. B.?

Zdalo sa, že moja trápna spisovateľská prezývka mala celkom úspech.

23:16

Náročný, ale predsa len prijateľný. Odpovedala pomerne neurčito.

Odrazu som pocítil, že sa jej nemôžem zdôveriť ani len so záležitosťami z práce. Bolo to niečo tak neoddeliteľné od môjho života, že to tvorilo vlastne jeho „gro". Moja optimistická nálada sa zmenila zo sekundy na sekundu. Musel som byť nasilu neprístupný, hoci som zo všetkého najviac túžil, aby ona jediná vedela z čoho mám radosť alebo naopak z čoho smútim. Namiesto toho, som jej mohol povedať len trápne omáčky, ktoré ma vôbec nenapĺňali. Akú budúcnosť môže mať vzťah, v ktorom nemôžem byť úprimný? Nemohol som sa jej zdôveriť ani len s hlúpou sexuálnou hrou, ktorou som sa snažil vymaniť prehlásenie o vlastníctve zbrane zo Spencera. Aj keď som vedel, že tým pomôžem minimálne Valerie a jej neľahkej minulosti so Saulom, necítil som sa ako niekto, kto koná dobro. Cítil som sa ako pokrytec, ktorý uteká pred spravodlivosťou tohto sveta. Ako pokrytec, ktorý klame niekomu, koho má rád. Ak by nejaká existovala, Salome aj Spencer by už dávno hnili v base na poriadne dlhú dobu. Dokonca možno by som tam mal zhniť aj ja.

Nakoniec som sa rozhodol, že v tejto ledabolo konverzácii nemienim pokračovať. Opäť som sa sústredil iba na sledovanie seriálu a jedenie pizze. Vytesnil som z mysle všetky myšlienky na Rebeccu a spravodlivosť či nespravodlivosť. Aj tak som bol už jednou nohou v pekle. Napodiv, bolo to zvláštne upokojujúce. Akoby som sa nachvíľu stal úplne normálnym obyčajným človekom, ktorý nepotrebuje k životu žiadne vyššie ciele. Netušil som, či bol toto ten správny prístup, no dlhý medvedí spánok mi bol sladkou odmenou. Jednoduchí ľudia vedú jednoduchí život, zaspal som s poslednou, nie veľmi filozofickou myšlienkou. Aj keď sa vo mne ozýval nejaký ten hlas svedomia, v ten večer som mu nedal najmenšiu šancu.

Rebeccin pohľad: (background Amy Winehouse - Back to black)

Nastal deň D. Veľký pondelok v znamení rozhovoru s Benjaminom Deleanom. Za moju krátku kariéru to bolo niečo, čo pre mňa predstavovalo potenciálne významný kariérny míľnik. Nervózna som si žmolila béžové sako a tmavé pramene vlasov mi neustále padali do očí. Rebecca dýchaj, snažila som sa upokojiť a pritom som si pripravovala diktafón a poznámkový blok.

Kancelária Benjamina Deleana pôsobila celkom neutrálne. Hrubé štósy papierov a hárkov s menami klientov zoradených od A po Z zapĺňali takmer celý priestor neveľkej kancelárie. Všetky dokumenty boli uložené vo veľkých šedých regáloch a v strede izby trónil pracovný stôl z orechového dreva. Boli na ňom 2 skromné fotky Deleana s manželkou, ich dcérou a psom.

Nič nezvyčajné, pomyslela som si. Neviem prečo som od tejto pracovne očakávala nejaké rúško tajomnosti. Navyše kanceláriu takmer najväčšej úžerníckej spoločnosti v L. A. som si predstavovala veľkolepo a masívne. Zrejme sa Delean snažil pôsobiť nenápadne, pri jeho trestaneckom vzhľade to však určite nebolo jednoduché. Napriek tomu som ostávala ostražitá.