The sensual journalist

25.

Ahojte sensualisti! Tentokrát tu je trošku dlhšia kapitolka, pretože som nebola aktívna dlhšiu dobu. Pozitívne je, že som opäť napísala nejaké kapitoly, a tak verím, že sem pridám niečo častejšie ako doteraz. Rovnako dúfam, že sa Vám bude nová postava (Valerie) páčiť. Ďakujem za Vašu podporu, stále sa teším novým čitateľom. ILY so much. ♥

Theonov pohľad:

(rekapitulácia)

„Saul od nej požadoval rôzne netypické veci. Bol to vážne zvrhlík. Raz mi vravela o tom, ako mu musela tancovať erotický tanec v kostýme mníšky...," Fleur sa pri tejto poznámke zatvárila naozaj kyslo.

„Vravela, že už nechce byť jeho klientkou, nechutilo jej už ani to najdrahšie šampanské a dokonca ani peniaze už nestačili na to, aby to zvládala. Rozhodla sa preto, že s ním skončí. Zablokovala si ho na všetkých sociálnych sieťach, v klube sa od neho stránila... To však nestačilo na to, aby mala od neho pokoj. Saul bol manažér tohto klubu a myslel si, že má nárok aj na všetky ženy, ktoré tam pracovali. Valerie ma preto požiadala o pomoc, myslela si, že jej môžem pomôcť, keďže som právnik."

***

„Samozrejme si vieš predstaviť ako to dopadlo," pokračoval som. „Saul nedokázal skončiť len pri erotickom tanci. Chcel viac a viac. Bol nenásytným egoistom, ktorého nebolo možné zastaviť. Sociálne siete pre Spencera neznamenali nič a postoj Valerie taktiež. Musel som jej pomôcť...," odmlčal som sa a v hlave mi skrsol obraz vtedajšej zúboženej Valerie.

„A ako ste jej pomohli, pán Blackloire?" chcela vedieť Fleur. Zdalo sa, že príbeh ju celkom zaujal.

„No, najprv sme zvolili tradičnú možnosť - vlastnú ochranku. Tá ju vždy po vystúpení odprevádzala od šatne až domov. Lenže ani doma Valerie nemala bezpečie, Saul jej nekonečne veľa ráz búchal na dvere a vykrikoval, že ak s ním znova nebude, tak stratí prácu a môže si ísť pokojne šliapať na diaľnicu."

„Och," vzdychla Fleur, „a čo potom, keď nepomáhala ani ochranka?"

„Hneď ti to vysvetlím Fleur, no aby si ma vopred neodsúdila, poviem ti, čo som hľadal v Legends." Fleurina plachosť jej iste bránila v tom, aby sa opýtala aj na túto otázku. V luxusnom striptízovom klube zrejme s istotou nejdete zakladať bankové konto. Ja som však od tohto skutočne nemal ďaleko.

„Hm, ja by som vás predsa nikdy nemienila súdiť," neisto odvetila, no bol som presvedčený, že ju to zaujímalo po celý čas.

„Pravdou je, že som tam chodil získavať potenciálnych klientov, ktorí by potrebovali nejakého právnika. Vždy som sedel za barom a začal som rozhovor tým, aké pekné dievčatá tu majú a podobne. Permanentne som zistil, že ide o nejakého bankára, podnikateľa či riaditeľa firmy, ktorý má problémy s manželkou. Naozaj Fleur, často išlo o mužov, ktorí mali veľké rodinné problémy. Mňa však zaujímali skôr nejaké firemné spory či obžalovania. Rozdával som vizitky a neskôr som zistil, že jedna tretina týchto mužov ma naozaj potrebuje." Nemohol som Fleur povedať aj iný bonus, a to úplnú pravdu o tom, ako som si sem tam privyrobil na nejakých falošných pozemkoch či nehnuteľnostiach. Na moju obranu som takto okrádal len tých, ktorí sa rozhodli, že moje právnické služby nevyužijú.

„Hm, o tom som vôbec netušila," priznala, „ale určite je to jeden so spôsobov budovania klientely."

„To je v poriadku Fleur, vtedy si pri mňa ešte nepracovala," mierne som si povzdychol. Spomenul som si na množstvo oklamaných mužov a nedoriešených káuz. Svoju temnú minulosť som doteraz nevyčistil. Ak zomriem skončím definitívne v pekle. Dúfam, že Lucifer ma bude šetriť, sarkasticky som si pomyslel, no vzápätí som sa opäť vrátil k línii príbehu.