Ahojte sensualistiii! ♥ Opäť sa hlásim s novou kapitolkou TSJ, ktorú si dúfam užijete. Ešteže som si predpísala kapitolky, lebo budem busy asi toto leto, aleee stále myslím na Vás a čoraz viac sa presviedčam o tom, že pravidelnosť je kľúč. V poslednej dobe si všímam podporu od Vás a neskutočne neskutočne ma to teší. Ďakujem za každého jedného z Vás, neviem čo by som bez Vás robila.♥
w/love mysteriousgirl213
REBECCA:
Akonáhle Ivon odišla, myseľ dala zelenú mojim myšlienkam. A tak sa na mňa neustále valili. Naše skromné tancovanie, diskusia o znameniach... Neviem, jednoducho som chcela o ňom vedieť viac, než len to, že je blíženec. A tak mi v hlave skrsol hriešny nápad, ako ho kontaktovať.
V hlave som si prehrávala Caspianove tvrdenia o tom, že sa mi snažil dostať iba do nohavičiek, no protichodné názory Ivon to všetko vyvážili, takže som ostala opäť na nule. A to sa mi nepáčilo. Rozhodla som sa teda, že si prezriem jeho profil na Twitteri. Určitým spôsobom som pre tieto novodobé technológie nenávidela nadväzovať kontakty s novými ľuďmi. Tisíce fotiek zavesených niekde na internete, ktoré aj tak nevypovedali o skutočnosti. Preto som vždy uprednostňovala osobný kontakt. Stretnutie s Theonom však bolo zahalené rúškom tajomna. Tak veľa som toho nevedela, a tak veľmi som to túžila zistiť...
Na profile theon_bl toho nebolo veľa. Skladal sa len z troch citátov a jednej fotky akváriových rybičiek. Hneď som na ňu klikla. Akvárium vyzeralo viac než luxusne, odhadovala som, že by mohlo mať aj tri metre. Trónili v ňom rybičky, o ktorých názvoch som nemala ani tušenia. Nikdy som sa o akvaristiku nezaujímala, no tieto sa mi veľmi páčili. Oranžové, šedé, žlté, červené ba dokonca čierne. Vytvárali krásnu koloru akvária. Bolo to síce oku lahodiace, no napovedalo to o jeho živote len minimálne. Teda, že má rád rybičky, a že má dosť financií na takéto prežitky. Ak to vôbec bolo jeho akvárium. Radšej som prešla na citáty. Možno tie by mi napovedali viac ako prostá fotografia rybičiek.
Cítila som sa trocha ako nejaká „stalkerka", no neprestávalo ma to baviť. Skôr ma opäť zamrzelo to, že mám k dispozícii iba štyri fotografie. Len štyri matné dôkazy, z ktorých môžem len hádať, čo je to za človeka.
"Opportunities don't happen. You create them." (Chris Grosser)
Theon je zrejme cieľavedomý človek. Povedala by som, že som to naozaj pocítila, aj keď nie verbálne. Svojím vzpriameným postojom, sebavedomým pohľadom a výškou, ktorou sa nado mnou týčil, vo mne vzbudzoval naozaj pocity autority a cieľavedomosti. Mojimi sto sedemdesiatimi centimetrami som mu siahala akurát tak po bradu. Väčšinou som bola vyššia ako ostatné ženy, no pri Theonovi som sa cítila akosi bezbrannejšie. Akoby som potrebovala všetku tú autoritu, ktorou na mňa pôsobil. Stačil by jediný ráznejší pohľad a mala som pocit, že by som sa podvolila jeho túžbam... Zvláštne, že som sa náš večer skončil takto. Bez bozku. Bez zblíženia. A bez niečoho extra naviac. Keď sa na to spätne pozerám, nedokážem pochopiť, prečo to skončilo ako nepodarená scéna z béčkového filmu.
Ďalší z troch citátov bol od Roberta T. Kiyosakiho. Nevedela som o tomto mužovi mnoho. Vedela som len to, že sa skvele orientoval vo financiách a dosiahol nevídané bohatstvo. Nepreferoval staré naučené pravidlá, naopak venoval sa riskantnejším avšak cieľavedomejším krokom, ktoré ho vyniesli na vrchol spoločenského rebríčka.
"If you're the kind of person who has no guts, you just give up every time life pushes you. If you're that kind of person, you'll live all your life playing it safe, doing the right things, saving yourself for something that never happens. Then, you die a boring old man."
― Robert T. Kiyosaki,
Theon Blackloire v sebe skrýval viac tajomstiev, než by som v tú noc predpokladala. Nečakala som takýto „sociálny život" a ešte zvláštnejšie bolo to, že som s ním sympatizovala. Ale čo môže človek súdiť len na základe nejakých citátov, však?
Posledný znel takto: "It's over. Go home. You're my home."
― Jamie McGuire,
Bolo to tak krátke a zároveň tak výstižné. Možno sa Caspian predsa len mýlil. Možno ma chcel Theon naozaj iba spoznať a nemravne vtipkoval, pretože sa to od dnešnej spoločnosti nejako „očakáva". Schúlená som sa skrútila pod béžovú deku v obývačke, a pri tlmenom svetle lampy som rozmýšľala, aké by to bolo, ak by Theon pre mňa znamenal domov... A čo ak by som znamenala pre neho domov ja? Dvojitým kliknutím na príspevok som na ňom zanechala srdce. Nešlo ani tak o to, aby si ma všimol. Naozaj sa mi ten citát páčil, a to som ich tento týždeň videla už stovky. Dúfala som, že jediným „lajkom" nespôsobím žiadnu drámu. Pravdepodobne si ho ani nevšimne, určite bude ignorovať môj prázdny profil bez fotografie.
Mala by som ísť spať, pomyslela som si a náhle zhasla neveľkú lampu stojacu v kúte izby...
***
THEON:
Po rozhovore s Enriccom Salomem som ostal ako obarený, ale pri pohľade na kilo perníku sa všetky moje rozmary razom rozplynuli. Musel som konať. Rýchlo som kilečko schoval do svojej kancelárskej tašky. Peniaze, ktoré na stole ležali ako kôpka nešťastia, som starostlivo uložil do svojho trezoru, zadal kód a opäť bezpečne zamkol. Nikto o tomto trezore nevedel, dokonca ani Fleur.
Ach Fleur, budem ju musieť nejako upokojiť. Pri spomienke na to, ako vystrašene mi opisovala rozhovor so Salomem mi nabehla husia koža. Sám som mal z toho muža rešpekt, ktovie ako to muselo zapôsobiť na krehkú sekretárku. Nebol som však ktovieako dobrý v utešovaní ľudí, tak som zvolil „sparťanskú taktiku" absolútneho víťazstva.
„Fleur zdá sa, že s Enriccom nebudú veľké problémy...," snažil som sa pôsobiť uvoľnene.
„Ste si istý, pán Blackloir?" zdalo sa, že mi veľmi neverí. Očividne moja „sparťanská taktika" nezaberala na sto percent...
„Budem robiť, čo sa dá," odvetil som (radšej) s väčšou úprimnosťou, a v ruke ma ťažil kufrík s perníkom.
„Verím, že to nakoniec vyriešite... ako vždy," povedala, a pritom sa na mňa vrhla letmý pohľad. Ktovie, čo jej prebiehalo v mysli. No rozhodol som sa, že na vypytovanie teraz nie je čas. Naozaj to musím vyriešiť. Nemôžem dávať plané sľuby. Inak zomrieme. Ja aj Fleur, pod rukou mexického drogového dílera a jeho kumpánov.
„Vyriešim, Fleur...dovidenia," riekol som napokon. Naposledy som venoval krátky pohľad Fleur. „Dovidenia," odpovedala.
„Fleur?" zastavil som sa na polceste.
„Áno?"
„Už nikdy nedovolím, aby sa ti takto vyhrážali," povedal som a myslel som to úplne vážne.
„Ď-ďakujem, pán Blackloir," povedala Fleur jemne v rozpakoch.
Nie, nebol to prejav žiadnej náklonnosti, len čírej spravodlivosti, ktorú sme si obaja zaslúžili...
***
Premýšľal som, čo urobím s extrémne ťaživým kilogramom metamfetamínu v mojej aktovke. Šmaril som ju na zadné sedačky a nervózne som klepkal po volante, kým som cúval z pracovného parkoviska. V rádiu hralo neznesiteľné country, no ja som bol ako v tranze. Neustále som si prehrával dnešný rozhovor so Salomem a špekuloval, ako z toho vyviaznem živý. Zachytil som svoj odraz v spätnom zrkadle. Doriti, takto sa nemôžeš tváriť. Theon, rob s tým niečo!
-----------------------------------------------
Tak ako sa podľa Vás vysporiada Theon s kilom "perníka"? Ak máte akékoľvek postrehy, dodatky, poznámky, neváhajte to napísať do komentára.
#staysensual♥
mysteriousgirl213
YOU ARE READING
The sensual journalist
Romance„Cez obočie sa mu klenula výraznejšia rana. Bordová modrina so škrabancami sa vynímali na jeho krásnej tvári ako mesačné škvrny, ktoré som túžila zmazať svojimi bozkami. Bol zvláštne krásny, strapaté vlasy mu odstávali ako po čerstvej sprche a celko...
