The sensual journalist

84.

Ahojte, sensualisti! Po dlhšej dobe opäť kapitolka. Verím, že vám už TSJ chýbalo. Táto kapitolka bude spicy, tak sa máte na čo tešiť!! <3 Ak sa Vám páči, nezabudnite dať hviezdičku či komentáár. ♥

***

„Čo ti pripadalo najzaujímavejšie?" bol som zvedavý ako malý chlapec. Nespúšťal som z nej oči.

„Tvoje oči, obočie, hlas...,"

„Takže ťa baví, keď vravím takto?" znížil som svoj hlas a do ucha jej zašepkal, „Rebecca, tá sadra ma rajcuje."

„Ehm, Theon, prestaň," zháčila sa, no videl som, že sa jej môj nevkusný žart viac ako len páčil.

***

Theonov pohľad:

„Neprestanem," pobozkal som ju na čelo, „posledné prípady som v každom voľnom čase myslel len na teba..." úprimne som sa na ňu zadíval. Bola tak krásnou ženou, cítil som sa blažene, vždy keď na mne spočinul jej prezieravý pohľad.

„Preto si ma nemohol navštíviť v nemocnici?" ukázala no svoju ruku a v jej hlase som počul jemnú výčitku. Zaslúžil som si to. Mohol som ju navštíviť, no vedel som, že by ma to rozptýlilo tak veľmi, že by som sa nedokázal viac sústrediť na prípad Salomeho.

„Hej," chytil som ju za ruku, „vynahradím ti to."

„Ako?" Čašník prerušil jej otázku príchodom talianskych cestovín, z ktorých sa valila jemná para.

„Takto," nabral som vidličkou špagety, fúkol na nich a vzápätí ich vložil Rebecce do úst.

„Chceš ma kŕmiť, Theon?" opýtala sa, kým som sa snažil zachovať si neutrálny výraz. Uf, bola pri tom rozkošná. Nedokázal som sa pritom neusmievať.

„Presne tak," odpovedal som a naberal jej ďalšiu vidličku.

„Prestaň," chytila ma za ruku, „zvládnem to aj sama."

„Ale ja chcem, Rebecca," usmial som sa, „nechaj ma starať sa o teba."

***

Rebeccin pohľad:

„Nechaj ma starať sa o teba," povedal Theon a tisol do mňa ďalšiu vidličku špagiet. Nedokázala som oponovať. Jeho čokoládové oči sa do mňa vpíjali a sústredili sa pritom na naberanie jedla. Bol tak nežný. Kratšie kučery mal zastrčené za ušami, no niektoré pramene mu aj tak padali do očí. Naklonil sa ku mne tak blízko, že som cítila jeho teplý dych.

„Môžem tentoraz vyspovedať ja teba?" načal a jeho zvedavé oči ma neprestajne pozorovali.

„Skús," odvetila som.

„Na čo myslíš pred spaním?" na jeho perách sa blysol pritom šibalský úsmev.

„Hej, nemôžeš vedieť všetko," usmiala som sa a kusla ho pritom do prsta.

„Ostrá," zašepkal, no moje kusnutie ho neodradilo. Akoby nič mi naberal ďalšiu vidličku delikátnych špagiet. Ah, prečo mi táto jeho neoblomnosť pripadala tak atraktívna?

„Čo teda môžem vedieť, Rebecca?" naoko skromne sa spýtal a ja som len ťažko odolávala jeho intenzívnemu pohľadu.

„Nechaj ma pýtať sa. Ja som tu novinárka," usmiala som sa. „Tak sa teda pýtaj," povedal napokon, no nevyzeral tak, že s výsluchom skončil... Na jeho tvári bol neutrálny výraz akoby bol v súdnej sieni. To vždy vyzerá tak sexy? Bola som rada, že som mala činnosť v jedení špagiet, pretože to jediné ma delilo od ustavičného zazerania na jeho dokonalú mramorovú tvár.