The sensual journalist

49.

Ahojte, sesualisti! Je tu nedeľa a s ňou aj nová kapitolka. Teším sa, že je nás tu čoraz viac. Ak sa vám The sensual journalist páči, nezabudnite mu dať hviezdičku či komentár. Love you sooo muchh!!! <333

***

Do 15 hodiny poobede musím ísť do toho prekliateho parku a odovzdať im recept. Bolo pol 6 ráno. Mám čas. Ešte mám čas. Opakoval som si, aby som v skutočnosti zamaskoval časovú tieseň, ktorú som pociťoval už teraz. Náhle som dupol na plyn a ponáhľal sa do svojho zvyčajne tichého a prázdneho bytu.

***

Theonov pohľad:

Tentoraz však nebol opustený. Rádio, ktoré som nikdy nezapínal jemnučko hralo a v strede kuchyne stála moja milovaná Marta.

„Pani Marta," vrhol som sa na ňu ako malý chlapec a silno som ju objal.

„Nezadus ma," sarkasticky povedala, „aj ty mne synak."

„Boli ste nakúpiť?" vyzvedal som a radostne som nakukol do chladničky. Odmenou mi bol blažené pohľad na potraviny od výmyslu sveta. Stavím sa, že kebyže som si to mal vybrať sám, nikdy to nenájdem.

„Bola bola. Aj rybky som ti nakŕmila," povedala hrdo a s úsmevom sa na mňa zahľadela, „spravím ti vajíčka so slaninkou?"

„Nemám veľa času, no takýmto raňajkám predsa neodolám," usmial som sa a pritom vkĺzol do spálne.

„Raňajky sú základ života," zakričala cez rádio, kým ja som sa už ponáhľal do sprchy. Horúca, priam vriaca voda bola všetko, čo som potreboval. Vydrhol som sa ako nejaký zločinec. Pozerajúc do odtoku som sledoval posledné kvapky vody a neisto vykročil k zrkadlu. Vyzeral som o čosi sviežejšie, no drobné strnisko pôsobilo dojmom zaneprázdneného muža. Nemal som čas, aby som sa oholil, pretože som bol v skutočnosti naozaj zaneprázdnený muž.

„Theonko, už je to teplé," vábila ma k raňajkám Marta. Vo vyblednutom tričku a boxerkách som to hltal takmer ako bezdomovec, ktorý nejedol tri dni.

„Už vyzeráš o čosi lepšie," povedala Marta pritom ako umývala riad, „máš toho teraz veľa?" Marta sčasti vedela o mojej špinavej práci. Nikdy sa na to nejako konkrétne nevypytovala, no nebola z ľudí, ktorí by ma súdili. Možno preto bol náš vzťah tak vyrovnaný a harmonický. Vždy to boli len otázky všeobecného typu a ja som jej vždy, síce obšírne, no skutočne úprimne a rád odpovedal.

„Mám. Tak veľa, že neviem, čo skôr," jemne som sa posťažoval.

„Ber to jedno po druhom," povedala vecne a pritom leštila tanier.

„Presne tak. Systematicky," súhlasil som s jej prostoduchou radou.

„A čo ženy? Nechceš, aby sa o teba staral konečne niekto iný ako ja?" vtipkovala a ja som ostal mierne zaskočený. Nikdy sa ma totiž na vzťahy nepýtala.

„Potom by ste nemali prácu," usmial som sa. „Navyše, Vaša spoločnosť mi robí dobre," ukázal som na zvyšok honosných raňajok, ktoré som takmer dojedol.

„Len aby," odvetila jemne sarkasticky, no pritom som videl, že ju moje tvrdenie potešilo. Zrejme ma mala rada rovnako ako ja ju.

„Bolo to výborné ako vždy, Marta," odniesol som tanier do drezu a pritom ju zozadu objal, „teraz však musím opäť pracovať."

„Jasné, aj ja. Ešte ti to tu celé musím vydrhnúť. Dúfam, že máš pripravenú vianočnú prémiu," vtipkovala a ja som sa musel pri jej poznámkach usmiať.