The sensual journalist

10.

Spomínaná druhá kapitolka. Enjoy! Ďakujem Vám za všetko, ste skvelíííí! Teraz spoznáte bad guyyaaa Enricca Salomeho. Netuším, či ho budete mať rady/i, no sami uvidíte, heheh.

THEON:

Bolo 12:55, nervózne som prešľapoval z nohy na nohu. Salome zatiaľ neprichádzal, no vedel som, že sa do piatich minút určite dostaví. Nervózne som čakal na to, s akým nesplniteľným želaním na mňa vyrukuje. Už dopredu som tušil, že veliteľ mexického kartelu nebude ľahký oriešok. Už sa svojím „gangom" vyhrážal Fleur, je len otázkou času, kedy sa to môže stať aj mne. Poznal som riziká povolania, ktoré spočívali v stretávaní sa s gaunermi, a s ich nevyspytateľnými požiadavkami. No nemienil som sa len tak ľahko naviesť do pasce. Určite sa to bude dať nejako vyriešiť. Takýto zákazník sa vyskytne párkrát ročne. To vždy vynesie skvelé prachy. No ten risk? Tak veľmi som ho nenávidel, až som ho miloval. Nevedel som sa nabažiť toho hraničiaceho sa pocitu. Tej tenkej čiary, ktorá predeľovala bohatstvo a smrť.

Práve som začul blížiace sa kroky. Bohatstvo alebo smrť? Opäť som si zopakoval nevyslovenú otázku v hlave.

Do kancelárie vstúpil očakávaný muž. Bol celý v čiernom. Čierne jeansy, tmavá koženka a pod ňou rovnako čierna košeľa. Jediným odlišným prvkom v jeho zjave bola masívna strieborná reťaz, ktorá sa obtáčala okolo jeho krku. Alebo to bola dokonca platina? Hlavu mal úplne vyholenú a krk mu zdobilo výrazné tetovanie hada. Jeho pohľad bol tvrdý ako skala a okolo očí sa mu črtali prvé vrásky, hádal som mu tak 28 rokov.

„Som Enricco Salome," predstavil sa drsným a nelichotivým hlasom, ktorý som z jeho temnej aury priam očakával.

„Viem," úsečne som riekol, „Theon Blackloir."

„Viem," vrátil mi to. „Dnes som vašu naničhodnú sekretárku oslovil asi trikrát, aby ma s vami spojila a neurobila preto nič. Máte šťastie, že tu dnes stojíte," tón, akým sa so mnou zhováral naznačoval skôr to, že chce odo mňa jednosmerný lístok do pekla, a nie pomoc pri zmiernení trestného činu. Síce to bol pravdepodobne vrah, ale trošku skromnosti by mu neuškodilo.

„Fleur robí svoju prácu dobre, bola to moja vina...teraz som už k dispozícii, ako sami vidíte," ukázal som v plnej miere na seba, akoby moje gesto malo zbaviť Fleur všetkej zodpovednosti. Bola to však naozaj moja chyba.

„Poďme radšej k veci, nemám veľa času amigo," poklopkal ma priateľsky po pleci, ako keby sme boli zrazu starí dobrí známi.

„Vec sa má takto. Boli sme na benzínke. La Brea Gas - je naša, kúpili sme ju už pred rokmi, aby nám tam nejakí poliši zbytočne nesnorili. Je to skvelá kamufláž. Stretneme sa tam s dílermi, prepočítame si peniaze za predaný tovar a všetko je bien," vysvetľoval Salome a popritom som mal pocit, že ho kašeľ zderie z kože. Nevedel som identifikovať, prečo mi rozpráva podrobnosti o svojich obchodoch, no zrejme ma nepovažoval za potenciálneho narušiteľa. Alebo mi chcel danú situáciu priblížiť s čo najväčším množstvom detailov? Nevedel som sa v danej chvíli rozhodnúť.

„A odrazu tam prišiel nejaký estupído, ktorý mi oškrel moje auto. Môj najdrahší oldschool Mercedes 560 SEC, ktoré som si prednedávnom kúpil. Viete, aký tlak mi to spôsobilo?" pokýval som hlavou na znak zdanlivého súhlasu.

„Okamžite som sa za tým kok*tom rozbehol, a takmer ho na smrť dobil. Našťastie ma moji amigos zachránili od totálneho amoku. Inak by ten ch*j už dávno nedýchal. No nezastavili ma úplne, vytiahol som pištoľ a postrelil som ho do nohy. Tak, aby sa ten ch*j nabudúce naučil lepšie parkovať a nepoškriabal mi pritom auto. Možno mu to pôjde s jednou nohou lepšie," chrapľavo sa zasmial a ja som doslova cítil, ako sa vo mne zdvíha vlna nechuti.

„Takže ste ho postrelili kvôli škrabancu na aute? To sa dalo finančne vyriešiť? Viete o tom?" snažil som sa polemizovať nad rozliatym mliekom, no keď som tak hľadel na ten prehnitý mozog, vedel som, že to bude zbytočné.

„Pero pero prrr," začal ako keby si nevšimol moju otázku.

„Mám pocit, že to niekto nafingoval. Niekto nás chcel vyprovokovať! Bezpečnostné kamery sme odtiaľ už dávno odinštalovali a naokolo neboli žiadni svedkovia. Napriek tomu tam hneď bola polícia. Musel ju zavolať ten stupído...," vysvetľoval angličtinou, ktorá silno zaváňala španielskym dialektom.

„A čo je mojou úlohou?" spýtal som sa vecne, aj keď som už tušil, čo to bude obnášať.

„Yo no arma, mi amigo," zaškeril sa a ja som mohol zahliadnuť jeho zlatý zub.

„Chcete tým povedať, že mám dokázať to, že ste pri sebe nemali žiadnu zbraň a ani ho nepostrelili? To mám dokázať, že sa postrelil sám??" pochytila ma jemná panika. Bola to hotová sizyfovská úloha.

„Sí mi amigo sí, el razonable," v tom momente som sa však nezdal, ani ja sám sebe, rozumný. Púšťal som sa do verejnej bitky s políciou a pravdou. Navyše za chrbtom mi stál celý mexický kartel. Nevedel som, ako z tejto situácie vycúvať, a obával som sa, že to ani nebude možné.

V tom Enricco vytiahol balík peňazí. Bolo tam presne päťdesiattisíc dolárov.

„Obávam sa, že tieto peniaze mi za to nestoja," odvážil som sa vyjadriť svoj nesúhlas, no vedel som, že s týmto typom človeka mám maximálne jednopercentnú šancu na negáciu.

„La vida es tan hermanosa," život je tak krásny? Jednoduché základy španielčiny zo základnej školy mi stačili na to, aby som pochopil, že ak budem pokračovať vo svojom vzpieraní, predstava o mexickom karteli sa stane skutočnosťou.

„Sí," nasucho som prehltol. Salome sa mi zadíval do očí a ja som jemne kývol hlavou na znak súhlasu.

„Ak ti nestačia moje peniaze, dám ti ešte toto," usmial sa a položil svetlomodrý balíček na môj pracovný stôl, „excelente drogas, najvyššia trieda." Enricco sa usmieval, ako keby mi položil na stôl samotný dar z nebies. Moje podvedomie však vopred tušilo, že to bude poriadne pekelný darček.

To mám predávať drogy, aby som si zarobil? Studený pot mi oblial čelo, keď som si pomyslel, že sa budem musieť zbaviť ešte aj toho. Enricco sa však tváril, akoby bol nominovaný na dobrý skutok roka, a tak som sa neodvážil druhý raz odporovať. Veď aj drogy sú peniaze. A v L. A., nie malé.

„Dinero y drogas, sí?" usmial sa a popritom akoby stratil schopnosť rozprávať angličtinou.

Núkal mi päťdesiattisíc dolárov a kilo perníku. Zdalo sa, že nebudem môcť odmietnuť. Hľadel som neurčito cez okno na Canoga park, a napokon som silene vyjadril súhlas s touto samovražednou dohodou.

„Platí."

„Sí, mi amigo," usmial sa a evidentne bol s dohodou spokojný.

Zatiaľ žijem, povedal som si v duchu motivačne. Pohľad mi však padol na peniaze a kilo perníku. Toho sa budem musieť rýchlo zbaviť...

---------------------------------------------------------

Tak čo vravíte na Enricca Salomeho? Budem rada za každý komentár či vote. ♥ 

xoxo mysteriousgirl213