The sensual journalist

16.

Ahojte moji najdrahší sensualisti! ♥ Hlásim sa opäť s trošku dlhšou kapitolou. Minule som si prechádzala TSJ príbeh a zistila som, že síce viem a mám premyslený tento príbeh, no kým nevypublikujem všetky časti v PC nemôžem pokračovať. Poznáte to, keď niečo robíte už príliš dlho a máte pocit, že máte jasno, no potom zrazu BUM NIČ. Takže vyplýva z toho možno dobrá a možno zlá správa. Budem sa snažiť vypublikovať čo najrýchlejšie kapitoly z PC, aby som mohla pre Vás písať tie ďalšie. Ako sa vraví DREAM BIG. Ďakujem za všetko. Ďakujem za zopár Vás verných, ktorých tu mám a samozrejme vítam aj nových čitateľov. Veľa to pre mňa znamená. ♥

w/ looooove mysteriousgirl213

---------------------------------------------------

THEON:

Candy mala Codyho evidentne v zuboch. Narýchlo mi vyrozprávala, do akých problémov ju dostal. Musela zmeniť bývanie. Totálne sa odlúčiť od rodiny. Utekať do San Francisca. Nevedel som, čo na to všetko povedať. Nemala sa dávať dokopy s niekým ako je Cody. Dobre poznala jeho „bohémsky" životný štýl, ktorý sa dal poľahky vyčítať už prvého stretnutia. No aj tak si nedala povedať, a tak spolu prehýrili nejednu noc. Nemal som však na mysli hýrenie sexuálneho rázu, skôr pekelné drogové hýrenie, ktorým som si prešiel aj ja sám. Vedel som, aké to je začínať odznova z popola. Keď sa na Vás takmer všetci vykašlú a nikto, okrem dvoch optimistických zdravotných sestier, si o vás nemyslí, že sa z toho dostanete.

Jeho kartu mala len preto, že sa jej chcel zbaviť. Mala vďaka nej opletačky s políciou. Mysleli si, že to ona dohadzovala drogy, že bola takzvaný distribútor. Najradšej by tú kartu zahodila, kam sa dalo, no podľa jej slov má teraz ledva na suchý rožok.

„Dám ti nejaké peniaze," navrhol som, „pomohla si mi."

„Chvála Bohu mám staré konto v banke, môžem ti nadiktovať svoj IBAN, ak chvíľku počkáš."

„Radšej to vyriešim osobne, nebudem riskovať, že ma podľa prevodu registruje polícia," ticho som dodal. „Tu máš," vložil som jej do ruky 500 dolárov, ktoré som mal pri sebe.

„Ešte sa zastavím."

„Ďakujem."

V jej hlase som cítil radosť, akú majú len skromní a životom skúšaní ľudia.

„Nie je za čo," odvetil som a v kútiku duše som zaregistroval príjemný pocit.

***

REBECCA

***

Ráno som sa prebudila do pomerne teplého dňa. Lúče slnečného svetla na mňa dopadali spomedzi záclon a zobudili ma napriek tomu, že som si večer zabudla nastaviť budík. Chvála Bohu, pomyslela som si. Inak by som určite nevstala. Bolo šesť hodím ráno a o ôsmej som už mala tróniť vo svojej kancelárii. Na prípravu som teda mala už aj menej času. Poodkladala som všetky dopité aj nedopité poháre a spravila provizórny poriadok. Ustlala za sebou deku a rýchlo sa presunula do kúpeľne.

Už druhú noc po sebe som zaspala nalíčená. Mala by si prestať piť, Becca! Inak budeš vráskavá už v tridsiatke! vnútorne som si sľubovala nepatrný detox od aperitívov. Po rýchlej a osviežujúcej sprche som sa pustila do dôkladnej pleťovej rutiny. Čistiaci gél, tonizačná voda a pleťový krém zo mňa čo nevidieť spravili iného človeka. Zrazu som bola opäť sviežou Rebeccou. Narýchlo som si urobila linku, ktorú som doplnila rúžom telovej farby. Hneď je to lepšie! Na záver som na seba navliekla jednoduchú snehovo-bielu blúzku a svetlomodré džínsy. Nechcelo sa mi ktovieako experimentovať. Navyše toto predstavovalo jedinú možnosť, pretože celý obsah práčky sa váľal v obývačke.