The sensual journalist

77.

Ahojte, sensualisti! Dnes je tu pre vás pripravená ďalšia kapitolka. V hlavných úlohách Theon, Cody a predovšetkým MIKE! 

***

Stále ju miluje. Popíjal som si z drinku a díval sa na nežné črty Valerie. Vybavilo sa mi asi milión spomienok, na ktoré by som radšej zabudol... Pomaly som si usrkol z drinku, ktorý vlastne vôbec nechutil zle.

Zrazu Cody zahmkal tým najjemnejším spôsobom.

Doriti, ľavá strana.

***

Theonov pohľad: 

Náhle som priskočil k drinkom na ľavej strane a hodil do nich slamky ako keby to bola najdôležitejšia činnosť na svete. Skákal som a hmkal si pritom, veril som, že to vyzerá akoby mi už nejaký z drinkov stúpil do hlavy. Popri blaženom tanci s takmer prvým dopitým drinkom pri mne nečujne prešiel Cody. Pár krokov a bol vonku. Vydýchol som si. Do ruky som si vzal ďalší z pohárov a tanečným krokom kráčal von z baru. Ticho som zamkol a podal s úsmevom drink Codymu.

„Piješ počas pracovnej smeny?" úsmevne sa pýtal Cody popritom ako sme rezko kráčali k Aventdatorovi.

„Muselo to byť uveriteľné," prehrabol som si vlasy a strhol som zo seba ružovú parochňu. S okuliarmi ako z Matrixu som si však pripadal ako po vydarenej filmovej scéne, a tak som sa ani neobťažoval dať si ich dole.

„Bol by z teba celkom dobrý barman. Možno lepší ako právnik," smial sa Cody a popritom popíjal drink.

„Prestaň bráško ... ehm, skryl si to?" zmenil som náhle tému, pretože to bolo jediné, čo ma v tej chvíli zaujímalo.

„Hej. Dal som mu ich do kúpeľne. Do skrinky s kozmetikou, žiletkami a tak. Prisahám, že sa to tam hodilo."

„No dobre," usmial som sa a jemne som mu potľapkal zdravé rameno, „zas a znova sme to zvládli."

„Tomu ver, bráško," usmial sa Cody a nasadol do auta.

***

„Otvor, Mike," o malú chvíľu som klopal na dvere osudného baru Fantasie.

„Čo je?" otvoril mi prekvapený Mike. Vedel som, že tu bude. Vždy tu bol ešte pred otváracími hodinami.

„Nechcel som to riešiť po telefóne," priznal som sa v prvej vete.

„Takže?" Mike typicky prešiel rovno k veci.

„Potrebujem tvoju pomoc, je to len jedna nahrávka pre súd," vysúkal som zo seba, „Dáš si?" ponúkol som ho cigaretou, ktorú si vzal ako nejaký bežný proviant, bez ktorého by táto konverzácia ani nemohla fungovať.

„Do čoho si sa zase namočil," povedal potichu a pomaly vyfúkol dym.

„Je to komplikované," pridal som obsah dymu medzi náš dôverný pohľad, „potrebujem tvoju pomoc."

O malú chvíľu sme sedeli v aute a smerovali k štvrti West Adams. Bola to jedna zo štvrtí L. A., ktorá sa mohla pýšiť najvyššou kriminalitou. Ak ste boli ženou, nebezpečenstvo stúpalo asi o polovicu. Nočné ulice boli pre ženské pokolenie priam katastrofou. Pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami trestného činu bola 1 ku 12. Ako som to vedel? Asi každý 4 prípad mojej „kariéry" pochádzal z West Adams. Choval som k tejto štvrti hnus, no napriek tomu som takmer vždy zmiloval nad plačúcimi ženami, ktoré ma prosili o pomoc. Zvyčajne ich okradli, a keďže som tu bol nechtiac nonstop, vopred som vedel, kto z klubu zlodejíčkov by to mohol byť.