The sensual journalist

35. VALENTÍNSKY ŠPECIÁL

Ahojte sensualisti, tentokrát tu mám pre Vás valentínsky špeciál. Dúfam, že sa Vám bude páčiť. ♥ Ak áno, zanechajte mi nejakú tu staaar či komentár. Všetkým krásneho Valentína, či už ste sami alebo zadaní. Láska ma mnoho podôb, ktoré sa môžu oslavovať. Love yall!!! ♥

Rekapitulácia:

Theonov pohľad:

***

„Pekná mašľa," ukázal som na elegantnú mašľu vpredu, ktorá slúžila namiesto ramienka.

„Ďakujem," odvetila. Zrejme tušila, že dnes vyzerá skvostne. A ja som nedbal, dával by som jej pokojne komplimenty celučičký večer. Nechcel som však pôsobiť priveľmi unesene, a tak si radšej jemne kusol do jazyka.

Jej nevinná tvár vynikla v jemnučkom líčení a vlasy mala drobnou sponou z kameňa zopnuté dozadu. Jej krk tak ostával nebezpečne odhalený.

„Kamene vo vlasoch sú teraz trendy?" spýtal som sa a popritom zaradil jednotku.

„To je akvamarín, ty špecialista," odvrkla, no potajomky sa smiala z mojej nemiestnej poznámky. Zrejme nikdy nebudem schopný požadovanej galantnosti.

„Aha, aha," kútikom oka som sa na ňu pozrel, „takže kamene sú naozaj trendy."

„Asi hej," škerila sa.

***

„Tak teda, zahrá nám dnes Caspian nejaké prelúdium?" žartoval som ďalej.

„Myslím, že sa tento večer bude niesť v znamení Schuberta. Dúfam, že si tentoraz nemyslíš, že je to nejaký druh kameňa," rýpala a vyzerala pri tom nesmierne príťažlivo a zároveň provokatívne. Dúfal som, že ju v dnešný deň budem môcť za to minimálne pohrýzť. Moje myšlienky pri nej ma privádzala do šialenstva a ja som nutne potreboval skonsolidovať.

„Podceňuješ ma," venoval som jej krátky pohľad, „Franz Schubert. Rakúšan. Ranný romantizmus." Vychutnával som si svoj nedbalý triumf. Hoci som na to nevyzeral, Schubert bol hudobníkom, ktorého som skutočne uznával. Možno sa v dnešný noblesný večer nebudem musieť až tak veľmi pretvarovať.

„Pôsobivé," riekla a venovala mi pohľad.

„Tak ako celý dnešný večer," naklonil som sa a venoval jej jemný bozk na čelo.

„Ehm, dúfam, že mi neplánuješ zničiť moje líčenie," naoko sa vyhrážala, no vedel som, že sa jej táto drobná náklonnosť páčila.

„Je celkom roztomilý, no napriek tomu by som ho neváhal zničiť," žmurkol som. Bavilo ma robiť jej naprieky.

„To by si Franz Schubert neprial."

„Ale ja som Theon Blackloir, ranný erotizmus," smial som sa a blížil som sa k cieľovej rovine našej cesty – hotel La Plaza. Cesta s ňou ubiehala naozaj rýchlejšie ako zvyčajne.

„Preboha, Theon. Radšej si vystúpme," riekla napokon a opäť nahodila formálnu tvár Rebecci Swan, ktorá bola len ťažko preniknuteľná. Napriek tomu som sa v dnešný deň nemienil vzdať svojich nemiestnych vtipov.

Rebeccin pohľad:

„Slečna Swan," podal mi ruku, kým som vystupovala z auta.

„Ďakujem, pán Blackloire," odpovedala som rovnakým štýlom. Cítila som zvláštne napätie. Jeho formálna neformálnosť ma privádzala do šialenstva. Navonok vyzeral ako najväčší elegán, ktorý nesmierne kvituje všetky večierky na úrovni, no keď ste podišli bližšie všimli ste si tú iskru v oku, ktorá narúšala dojem pokojného elegána. Takýto presne bol Theon. Falošný elegán, ktoré vás zrejme privedie do šialenstva.