The sensual journalist

24.

Ahojte sensualisti! Opäť sa po dlhšej dobe ozývam s ďalšou kapitolou. Tentokrát z Theonovho pohľadu. Verím, že budem zodpovednejšia a budem pridávať poctivo aspoň raz za týždeň. Ďakujem za Vašu podporu. Ste NAJ! <3

P. S. na titulnej fotografii je Valerie

Theonov pohľad:

Na jazyku som stále cítil jej sladké pery. Nebola to len chuť jahody, kokosu a marakuji. Bolo tam toho omnoho viac. Zacítil som chuť ozajstnej Rebecci, ktorú nemohlo nahradiť ani všetko ovocie sveta. Stále som ju mal pred očami. Premáčanú a s roztúženým pohľadom, ktorým ma hypnotizovala viac ako by som chcel. Túžil som sa do nej ponoriť celý. Tak veľmi sa jej nevinnosti a zároveň príťažlivosti nedalo odolať. Zdalo sa, akoby aj Rebecce istým spôsobom praskla ochranná škrupina. Akoby chcela, aby som pristúpil oveľa ďalej než doteraz. Takáto Rebecca sa mi veľmi páčila. Bola pozbavená chladu, aj keď bola navonok krásna ako samotná ľadová kráľovná. Bolo to mätúce, ale jednoduché ženy som nikdy nemal v láske... Pokračoval by som v tomto snívaní až donekonečna, keby som sa nemusel prebudiť do ďalšieho pracovného rána, v ktorom mi telefón zvonil ako o preteky.

„Čo sa deje Fleur?" takmer som odvrkol. Nikdy som nebol ranným vtáčaťom.

„Kamerové záznamy odhalili chlapíka, ktorého napadol Enricco Salome," vykladala rozochvene Fleur.

„Kto to je?" razom som od nervozity vyskočil z postele.

„Saul Spencer."

Mal som pocit, že som stratil schopnosť akokoľvek reagovať, keď mi Fleur pokojným hlasom oznámila, koho napadol Enricco Salome.

„Saul Spencer?," odvetil som po hodnej chvíli, „to snáď nie je pravda."

„Bohužiaľ je, pán Blackloire," odvetila Fleur. Toto je určite samotný trest z pekla. Nikto, naozaj nikto na svete by nebol horší ako Saul Spencer.

Fleur zrejme pociťovala nepríjemné ticho: „Stalo sa niečo, pán Blackloire? Kto je vlastne Saul Spencer?"

„Fleur, všetko ti vysvetlím, keď prídem do kancelárie."

„V poriadku pane," odvetila chápavo a zložila. Momentálne som si prial mať pokoj, ktorý zachovávala Fleur. Moje poznanie o tomto chlapovi však napovedalo, že tento prípad budeme musieť vyriešiť aspoň trikrát náročnejšou cestou ako obvykle.

Vedel som, že musím okamžite konať. Ak by existoval niekto, kto by so mnou mohol absolútne nespolupracoval, tak by to bol práve Saul Spencer. Musel som vymyslieť nejakú stratégiu. V hlave som mal 3 dôležité body, ktoré som plánoval uskutočniť, aj keď som netušil, akým spôsobom tento nonsens dosiahnem. Plánoval som:

1. Vybaviť pre Enricca Salomeho menší trest ako je 5 rokov vo väzbe.

2. Presvedčiť Spencera, aby sa priznal, že zbraň, ktorou ho Enricco napadol, bola jeho.

3. Získať „dôkazy".

Ani jeden z bodov pre mňa nepredstavoval niečo dosiahnuteľné. Spencer so mnou určite nebude chcieť spolupracovať, nebudem mať žiadne dôkazy a rovno ma môže skupinovo zabiť najväčší mexický kartel v Amerike. Dosť. Musel som sa prestať ľutovať. Napriek tomu, že som sa cítil ako hlavný protagonista tragédie, mi predsa svietilo na konci tunela svetielko nádeje.

Valerie.

Len ona jediná ma dokáže vykúpiť z tejto pekelnej situácie. Viem, že som ju šiel žiadať o priveľkú službu, no napriek tomu som jej neváhal zavolať. Vždy pre mňa predsa mala slabosť...