The sensual journalist

3.

Ahojte drahí sensualisti! Verím, že sa Vám bude páčiť tretia kapitola, pretože ja som z nej celkom nadšená, hehe. Postovanie dodržiavam. Takže každý týždeň sa môžete tešiť na novú kapitolku. Stále pracujem na tom, aby to bolo lepšie a lepšie. Tak teda dúfam, že sa to bude páčiť aspoň trošičku aj Vám. ♥

xoxo mysteriousgirl213

REBECCIN POHĽAD:

Pôvodne som si chcela skočiť len po fľašu minerálky, a samozrejme, zbaviť sa môjho nápadníka. No zvláštna kombinácia dvoch chlapov pri bare ma zaujala natoľko, že som chcela vedieť viac. Jednoducho typická zvedavosť novinárky, ktorá túži zistiť čo sa deje. Nazvala by som to dokonca chorobou z povolania. Stál tam akýsi šedivý chlap, ktorý si zrejme chcel s vlasmi zladiť aj svoj nudný šedivý oblek. No popravde, on nebol dôvodom, ktorý by stál za môj pohľad. Naopak, mužovi, ktorý stal oproti by som venovala aj tisícky svojich pohľadov. Dlhšie tmavé kučeravé vlasy sa mu neposlušne vlnili okolo božsky vytesanej tváre. Kučery mu chaoticky zakrývali čelo a schádzali až k tmavým nečitateľným očiam, ktoré vo mne vzbudzovali pocity, o ktorých som si myslela, že už dávno vymreli. Bola som smädná akosi viac, akurát som netušila, či je to ešte stále spôsobené nedostatkom tekutín. Zrazu sa usmial a odhalil tak žiarivý chrup, ktorý pôsobil priam katalógovo. Jeho vizáž pôsobila nadpozemsky, ako keby bol nejakým polobohom Poseidona, no zároveň z neho vyžarovala značná dávka egoizmu a sebavedomia. Jeho aura ma ťahala k sebe a ja som netušila prečo. Nohy ma viedli čoraz bližšie k nemu, až som sa ocitla v jeho tesnej blízkosti. A možno to nebola aura, ale odvaha, ktorú mi daroval alkohol. Plné pery čosi úpenlivo vysvetľovali, a ja som bola v takom tranze, že som ani netušila, kedy som sa stala tretím členom rozhovoru. Zamatový hlas vravel čosi o železniciach a nejakom výhodnom mesačnom podiele. Sledovala som ho tak pozorne, až som zahliadla ako sprisahanecky žmurkol na čašníka odvedľa. Zdalo sa, že si to šedivý úradník vôbec nevšimol a ďalej pokračoval v dôvernej dohode? Stávke? Netušila som, čo presne to znamenalo, vedela som len, že podmanivý poloboh klame. Dokázala som hravo čítať mimiku ľudskej tváre. Už veľakrát som sprisahanecky žmurkla na Ivon a nikdy to neveštilo nič dobré.

Moja nevyspytateľná povaha explodovala.

„Klame vás," riekla som a tajomný poloboh si ma intenzívne premeral od hlavy až po päty. Jeho výraz bol popritom viac než neutrálny, a tak som absolútne netušila ako zareaguje. Potom sa na mňa zahľadel, ako keď poučujete nevychované dieťa a povedal: „Prosím nezasahujte do našej konverzácie slečna..." Vo vzduchu som cítila neopísateľné napätie. Žeby som konečne našla to vzrušenie, ktoré som hľadala celý večer? Cítila som ako mi krv koluje v žilách a môj tep sa náhle zrýchlil. Čo som to zasa dopekla povedala? Veď ja tých mužov ani nepoznám.

„Vidím to pane," povedala som smerom k „úradníkovi", „ nemali by ste ten obchod uzavrieť. Je evidentné, že tento človek vám nehovorí pravdu." Posledné slová som zdôraznila a ruky som si prekrížila v lone na znak bojového postoja. Sebavedomo som sa pozrela na tajomného, a zrejme aj ľstivého, poloboha, ktorý mi tento krutý pohľad opätoval v rovnakej miere.

Premeriaval si ma ešte zvláštnejšie ako prvýkrát. „Kto dočerta si, že zasahuješ do mojich obchodov?" zrejme som ho naozaj podráždila. Spravila som niečo neočakávané a sama som nevedela, prečo do toho investujem toľko energie. Možno som bola naozaj šialená, ale ani ten hnev na jeho tvári sa mi nepriečil, naopak mala som stále väčšiu chuť obraňovať si svoju pravdu.

THEONOV POHĽAD:

„Klame vás," tieto jednoduché slová z úst úplne cudzej ženy ma práve pripravili o desaťtisíc dolárov. Hnev vo mne kypel, a tá ženská si nedala povedať. Naopak, mal som pocit, že čím viac sa jej budem vyhrážať, tým viac sa bude chcieť brániť. Fakt, že kamarát Greg sa pozbieral po tejto roztržke preč, som prežil len vďaka týmto trom dôvodom: