The sensual journalist

53.

Ahojte, sensualisti! Ako som sľúbila, toto je druhá kapitola tento týždeň. A ja sa teším, že v nej môžete spoznať Theonovu ľudskosť a spomienky z čias strednej školy... Ďakujem za všetkých nových čitateľov, nesmierne ma teší, že vás tu vidím! ILY <333

***

„Nepozeraj sa tak, inak ťa tí šikmookí prekuknú," kútikom pier sa usmieval a pritom zapaľoval kahan.

***

Theonov pohľad:

„Dôležitý je každý detail. Pomer, čas, teplota topenia i varu," pokračoval Dustyn so všetkou vážnosťou a ja som si v tej chvíli povedal, že mám vždy sakra šťastie na skvelých ľudí v mojom živote. Nezaslúžil som si to. Nezaslúžil som si tak veľkú pomoc a odpustenie. Vdýchol som povedomú vôňu a pripomenul si, aká typická pre mňa kedysi bola. Napriek tomu som nikdy nevedel postup. Vždy som dohliadal len na to, aby nás niekto nechytil a vzápätí bol dobrovoľným testerom každej dávky. Zobrať kryštálik na lyžicu, nahriať pod drobným plameňom, vziať striekačku a vpichnúť. To bola každodenná rutina, ktorá mi pomáhala odpútať sa od všetkého reálneho. Všetkého, čo ma tak veľmi bolelo a pritom vôbec nemuselo. Tmavozelený zapaľovač s lebkou a kamienkami si pamätám doteraz. Bez neho by nebola dávka, bez neho by sa nezačal nový deň.

„Kúpila som ti malý suvenír z Moskvy," povedala v jedno ráno mama, ktorá sa vrátila domov akoby nič po dvoch mesiacoch odlúčenia. Nepovedala kam ide ani čo bude robiť. Namiesto toho ju odvliekli akýsi ruskí vojaci rovno pred mojimi očami... Myslel som si, že začíname mať vzťah, no namiesto toho ma ešte viac doj*bala a odišla... Nechala nás s otcom samých a bez slov, akoby to bola bežná realita každej matky. Nikdy jej to nezabudnem...

„Aj tak tomu nerozumiem," povedal som po dlhej odmlke a opäť sa zadíval na zaneprázdneného Dustyna.

„Pervitín sa vyrába z efedrínu. Ak mám byť presný z pseudoefedrínu. Látka vzniká redukciou s jodovodíkom za prítomnosti fosforu. Takže tomu musíme pomaličky odoberať kyslík. Je dôležité, aby som to neurobil prirýchlo. Rovnako musíš dávať pozor na teplotu topenia, čo predstavuje 338° Fahrenheitov," Dustynov odborný výklad mi imponoval viac ako čokoľvek iné. Nebolo nič úžasnejšie ako sledovať chudobného chlapca z periférie mesta, ako sa snaží niečo dokázať. Boli to síce drogy, no ak by Dustyn vyrastal v inom prostredí, pravdepodobne by bol z neho dnes chemik. Možno by niekto povedal, že tento chlapec nie je nič iné len odpad. Ja som však pozoroval to obrovské zanietenie a nemohol som byť nič iné ako pyšný. Možno teraz práve vďaka Dustynovi nezomriem a Cody bude naďalej žiť.

„Aj tak tomu nerozumiem," usmial som sa," „no rozhodne máš plusové bodíky."

„Svoje bodíky si strč doriti," usmial sa Dustyn a upevňoval aparatúru. Celá zmes začínala pomaličky bublať a ja som pocítil ešte intenzívnejšiu vôňu topiaceho sa jódu a fosforu.

„Si čistý však?" zmienil som sa len ukradomky dúfajúc, že mám pravdu.

„K*rva. Myslíš, že by som tu varil len tak, ak by som nebol?" vyčítal mi moju nedôveru, no napriek tomu sa ukradomky priateľsky usmial.

„Ja len tak," krúžil som prstom po prázdnom okraji odmerného valca vyčítajúc si, že som sa ho to vôbec opýtal. Rýchlo som sa preto snažil zmeniť tému.

„Kedy to bude vrieť. Budeš to ešte destilovať?" nemusel som sa tváriť zanietene, pretože ma to v skutočnosti zaujímalo.

„Musíme zdvihnúť teplotu na 413,6 Fahrenheitov, až potom."

„Tento kahan túto teplotu nebude schopný dosiahnuť," konštatoval som. To bolo jediné, čo som s istotou vedel povedať.

„Jasné, ty dilino. Pridám sem katalyzátory a všetko bude v poriadku," odvetil a jemne do kahana prisypával biely prášok.