The sensual journalist

17.

Opäť raz nová kapitolka. Ako som sľúbila, chcem to vydať čo najrýchlejšie, aby sme sa spoločne v TSJ posunuli ďalej. BA DUM TSSSSS spoznajte novú postavu - Codyho Cunninghama ♥

w loooove mysteriousgirl213

THEON:

Cesta do Skid Row bola naozaj strastiplná. No z môjho bytu pri pobreží to trvalo ani nie pol hodinku, kým so sa dostal k cieľovej rovinke. Teda nie tak celkom. Auto som radšej odstavil obďaleč pri najbližšom stráženom parkovisku, aby som mal istotu, že mi ho bezdomovci neukradnú alebo nebodaj nerozoberú na súčiastky.

Neisto som vystúpil z auta a pod čierne sako som si zasunul svoju obľúbenú a takmer nenápadnú strelnú zbraň Smith & Wesson. Nosil som ju v takýchto prípadoch vždy. Neraz som ju musel použiť a neraz mi už zachránila život. Práve preto sme si k sebe vytvorili špeciálny vzťah a nesmela chýbať ani tentoraz. Obzvlášť v takto nebezpečnej štvrti, ktorá ma traumatizovala ešte aj mojimi spomienkami. Vedel som, ako to tu chodí, a tak som nič nenechal na náhodu. Rýchlim krokom som kráčal po chodníku určenom pre chodcov. Veľa chodcov tam však nebolo, aj tí, ktoré tam boli vyzerali dosť pochybne. Určite si vraveli kam idem v tomto obleku s kravatou. Mal som si dať radšej niečo športovejšie, nechcel som vzbudzovať zbytočnú pozornosť. No ponáhľal som sa. Byť zapamätateľným bola teda moja daň za nedostatok času. No, ale aj tak. Títo ľudia nemali ktovieakú pamäť. Z fetovania lepidla a iných všemožných sajrajtov im pomaly odchádzal mozog.

Prechádzal som okolo známych budov. Vykradnutý butik s nadpisom Jewellery from your heart, hypermarket, ktorý už dávno doslúžil. Alebo vyblednutý MC Donald, ktorého logo blikalo chabou žltou, akoby volalo o pomoc. Jediné, čo tu fungovalo boli maličké potraviny Stardust. Nevedel som prísť na to, ako si takýto maličký podnik dokázal uchovať životnosť, no potom som si predstavil, že aj takýto ľudia si musia občas nakúpiť. Ostal ako jediný, zrejme preto.

Nespokojne som sa rozhliadal naokolo, či neuvidím Codyho známe špinavo-blonďavé vlasy s nejakou charakteristickou čiapkou. Zvyčajne ich mal dlhšie, strihanie sa pri jeho rýchlom a nepredvídateľnom živote nepripadalo do úvahy. Nezvyčajné škoricové oči upútali nejednu ženu na prvý pohľad, preto si Cody vždy mohol vyberať ženu, aká sa mu len zažiadala. Bolo to jeho mladícke atypické kúzlo, vďaka ktorému dokázala nejedna žena ignorovať jeho životný štýl. Zrejme tomu podľahla aj Candy, dumal som. No blondiaka som tu nevidel ani jedného. Bol som práve pod miestom „číslo päť" a stále nič. Hľadal som teda pozornejšie. Cody bude mať na sebe iste niečo ležérne a zároveň extravagantné...

Zvedavé pohľady okoloidúcich sa stupňovali a ja som si čoraz viac pritískal zbraň v saku k sebe. Bol som pripravený pohroziť, ba dokonca aj vystreliť, ak by to bolo nutné. Zrejme si mysleli, že mám množstvo peňazí. Netvrdím, že by to nebola pravda. No práve pre tieto „špinavé prachy" sa často dostávam do nepríjemných situácií. Skid Row bola jedna z nich. No tentoraz som radšej žiadnu cennosť okrem mobilu a obleku pri sebe nemal. Nechápal som teda, na čo tak zorali. Inokedy by som si pozornosť užíval plnými dúškami, no tentoraz na to očividne nebol správny čas.

„Pane, prispejte nám," ozývali sa hlasy zovšadiaľ. Nebezpečne sa ku mne blížili a ja som opäť pridal do tempa. Nechápal som, ako som tu kedysi mohol existovať. Teraz sa mi videlo všetko tak špinavé, hnusné a nečisté. Keby mal Cody mobilnú kartu, nikdy by som tu opäť nevkročil.

Dobehol som k „číslu dvanásť", ak sa Codyho tradície nezmenili, bude tu. Navyše predstavovalo to úžasné krytie pred všetkými bezdomovcami, čo som náramne uvítal. Sadol som si na lavičku a pozoroval okolie. Za sedem rokov sa tu nič nezmenilo, bolo to asi iba horšie. Smetné koše boli prehrabané, všade naokolo bolo viac grafitov. Prederavené stany a plachty sa váľali takmer na každom kúsku metra štvorcového.