The sensual journalist

1.

Vitajte pri prvej renovovanej kapitole The sensual journalist. Tí, ktorí budete prechádzať týmto príbehom spolu so mnou, a hlavne, spolu s Rebeccou a Theonom, dovoľte mi, aby som Vás mohla oslovovať - drahí sensualisti. Pretože každý jeden z Vás mi je drahý, každého jedného z Vás si cením nadovšetko. Ďakujem, že dávate šancu žiť tomuto príbehu. Pokúsim sa pridávať kapitolu raz týždenne. Verím, že si nájdeme spoločnú rutinu, ktorá nám bude všetkým vyhovovať. Ospravedlňte ma tí, ktorí ste to čítali už predtým, ale rozhodla som sa o menšie zmeny už od začiatku. Budem rada za Vaše prečítania, ♥, komentáre a hlavne hlavne feedback. :))

xoxo mysteriousgirl213

-REBECCIN POHĽAD-

Bol piatok trinásteho novembra. Ľudia sa za takéhoto dňa obávajú čo i len vystrčiť z domu päty. Ja som bola opakom všetkých tých poverčivých ľudí. Milovala som všetko mysteriózne, tajomné a nadprirodzené už odmalička. Keď som mala jedenásť rokov, rodičia mi kúpili čierneho kocúrika Leonna. Zbožňovala som ho, no ľudia sa háčili vždy, keď prešiel cez ulicu. Nikdy som tomu nerozumela, ako keby jedno naozaj milé zviera mohlo znamenať pohromu. Stále ma fascinovalo, prečo sa to deje, prečo ľudia z nevysvetliteľných dôvodov takto bezmyšlienkovite podporujú pohanské praktiky. Dnes bol jeden z týchto dní. Povestný čierny piatok. A ja som nemienila ostať nečinne doma.

Naopak driemal vo mne prazvláštny pocit, mala som množstvo energie, ktorú som potrebovala niekde uvoľniť. Rozhodla som sa, že drobná piatková párty bude najlepším možným riešením. Zavolala som svojej najlepšej priateľke Ivon. Už od strednej sme boli nerozlučnou partiou, ktorá sľubovala vždy poriadnu dávku zábavy a adrenalínu. Okamžite som vyzvedala, čo má dnes večer na pláne. Dúfam, že bude súhlasiť s mojím „čiernym piatkom", pomyslela som si. Prvé prázdne zvonenie vo mne vyvolalo pocit neistoty, no po druhom zazvonení mi celá nadšená zodvihla: „Becca, čo sa sakra deje?" Menšie vulgarizmy si, ako inak, neodpustila.

„Nič, len si chcem dnes večer niekam vyraziť," usmiala som sa od ucha k uchu. Ivonina dobrá nálada zrejme vplývala aj na mňa.

„Ako vieš, že nemám nič lepšie na pláne?" zasmiala sa. Keď išlo o Ivon, vždy sa na ňu dalo spoľahnúť. (Teda aspoň čo sa týkalo žúrovania.)

Pozrela som sa na Rebeccu Swan v zrkadle. Dlhé tmavé vlasy sa mi ku koncu vlnili a vytvárali tak sieť jemných vlniek. Svetlozelené oči boli jemne unavené zo stresujúceho týždňa v práci, no čo by nevyriešilo kvalitné líčenie. Vrstva korektoru zakryla stopy po únave a čierna linka dodala zeleným očiam ten správny kontrast. Čierne priliehavé šaty, ktoré na mňa vypadli zo skrine ako prvé, nevyzerali veru vôbec zle. Práve naopak, cítila som sa v nich pomerne príťažlivo. Ešte vyhrabať topánky a bola som pripravená. Počiatočné nadšenie sa napočudovanie nevytratilo. Ešte stále som mala veľmi extrovertnú náladu, ktorú som kvitovala všetkými desiatimi. Dnes to bude tvoj večer, Rebecca, hlesla som si pre seba a popritom som sa dohadovala s Ivon, kam pôjdeme.

Nakoniec sme sa rozhodli pre bar Fantasia. Večne preplnený bar s noblesnými svetelnými efektmi a perfektnými DJ-mi sa mi viac než pozdával. Táto trojkombinácia zaručovala určitú dávku dobrodružstva, ktorú som si priala tak veľmi zažiť. Predsa len neustála práca a neustály tlak treba niekam uvoľniť. A ja som sa v poslednej dobe cítila viac než pod tlakom. Neustále články a neustále konferencie zo mňa vysávali energiu a život. Potrebovala som narušiť tento stereotyp.

Nervózne som si poklepkávala opätkom pred vchodom do klubu, kým som čakala na Ivon. Keďže vchod  bol na piatom poschodí, mohla som sa kochať výhľadom na krásne rozsvietené Los Angeles. Aj by som si to naozaj užívala, kebyže sa na mňa odporne opĺzlo nedíval SBS-kar, ktorý stál, až prílišne nevhodne, opretý o zárubňu dverí.