The sensual journalist

29.

Ahojte sensualisti! Opäť vás zdravím pri ďalšej kapitole. Je tu menšia rekapitulácia z Rebeccinej a Theonovej strany, aby ste zostali v obraze, tak snáď Vám to pomôže. ♥ Ďakujem všetkým novým, ktorí ste pribudli. Je Vás tu čoraz viac a ja sa nesmierne teším z tejto podpory. <3 Avšak mám jednu prosbu - neváhajte mi zanechať komentár, ak sa Vám niečo páči poprípade nepáči! Bude nesmierne vďačná za tento feedback. A teraz  si už len užite new TSJ kapitolku! ♥

Krátka rekapitulácia z minulej časti:

„Swan, Dobrý deň, tak ste ma predsa len neobišli," naoko vtipkoval Benjamin Delean. Jeho mohutná postava bola naozaj neprehliadnuteľná. Holohlavý chlap s prenikavými modrými očami, ktorý sa naoko snažil zakryť všetky svoje rázne tetovania štýlovým šedým oblekom. Spod kravaty mu však napriek tomu vytŕčalo svojrázne tetovanie na krku. Nedokázala som udržať očný kontakt a jemne som blysla pohľadom na anjelské krídla vytetované na krku. Toto stretnutie bude viac ako zaujímavé.

„Dobrý deň, pán Delean...sľuby sa plnia," odvetila som a opätovala mu stisk ruky. Delean sa presunul na svoju tmavú kancelársku stoličku. Dúfala som, že zimnica, ktorá mnou prenikala, zamedzila šíreniu akéhokoľvek typu tepla. V skratke, modlila som sa, aby si nevšimol, že som mu jeho obľúbenú kancelársku stoličku nachvíľu obsadila. Pri všetkom tom nadbytočnom premýšľaní som si kŕčovito sadala na jednoduchú drevenú stoličku, ktorá ladila so stolom. Sediac oproti Deleanovi som sa necítila veru najpríjemnejšie. V mysli mi víril zhluk bojovných myšlienok, zvedavosti a odporu voči jeho osobe. Snažila som sa pôsobiť neutrálne napriek tomu, čo som sa dočítala v podivnej správe... Avšak najradšej by som ho zavalila putami a mučila, kým by mi všetko nevyklopil. Bolo ťažké správať sa takto umiernene.

*** 

Rebeccin pohľad:

Myška, ktorá nebola na svojom pôvodnom mieste našťastie podnikateľovi nebila do očí. Hľadela som na neho s ešte väčším sebazaprením ako kedykoľvek predtým. E-mail, ktorý som videla pred pár sekundami mi stále neschádzal z mysle. Dúfala som, že pozbieram zvyšky guráže, ktoré sa váľali všade naokolo. Kaki sako som si zapla o gombík vyššie pre pocit akejsi pseudo ochrany.

„Tak teda prejdeme rovno k veci," povedala som vecne a zapla nahrávanie na diktafóne, v ruke som už držala pripravený štruktúrovaný rozhovor.

„Súkromná poisťovňa Healthy Society má vyše 2 milióny zákazníkov, čo je polovica počtu obyvateľov Los Angeles, čomu vďačíte za takúto početnú klientelu?" vrhla som spýtavý pohľad na Deleana a dúfala som, že táto štartovná otázka bude znamenať úspešný rozhovor.

„Všetko treba budovať postupne ako maličké impérium. Mať množstvo ľudí, ktorí majú s vami kladné skúsenosti, a tak dokážu šíriť o vás dobrú mienku. Samozrejme propagácia je dôležitá, ale bez kvalitných služieb by sme nemohli mať takúto klientelu. V našom prípade platí heslo kvalita zaručuje kvantitu," povedal veľavýznamne a jemne podozrievavo sledoval obrazovku svojho notebooku. Nedala som však na sebe znať žiadne napätie a presvedčivo som pokračovala ďalej.

„Myslíte kvantitu v počte stoviek dolárov za jednotlivé úkony, ktoré musia vaši poistenci zaplatiť?" povedala som ostro a z papierov som vytiahla cenník služieb konkurenčnej súkromnej poisťovne NERMA. Nechápala som ako napriek takýmto markantným finančným rozdielom ľudia stále pribúdajú k Healthy Society, ale musela som prísť na to, prečo sa to celé dialo. Deleanov pohľad sa opäť v plnej miere sústredil na mňa. Dokonca sa zdalo, že túto „neškodnú" tlačovinu vôbec nečakal.

„Pozrite sa sem, zatiaľ čo v NERME stojí vyšetrenie u gynekológa 20 dolárov, u vás je to presne 122 dolárov. 102 dolárový rozdiel...nezdá sa Vám to priveľa, pán Delean?" bola som nesmierne zvedavá na jeho reakciu a v žilách mi prúdil adrenalín.