The sensual journalist

79.

Ahojte! Dnes Vám opäť, tradične, prinášam kapitolku v nedeľu. Tentoraz je Rebecca i Theon v akcii. Sú to naozaj rázni a sebavedomí ľudia, nemyslíte? 

***

Jason sa pomalými krokmi približoval k osudnému vchodu. Trikrát zazvonil a na prvý pohľad sa nezdalo, že by toto stretnutie malo byť úspešné, odrazu sa však ozval zachrípnutý hlas: „Haló?" „Ste Patrick Collins?" opýtal sa so strojený pokojom Jason.

„A vy ste?" prešiel do jemnej ofenzívy Patrick.

„Tvoj starý priateľ," odpovedal Jason a ja som len tajne dúfala, že nás dvojník Patricka pustí dnu.

***

Rebeccin pohľad: 

 Môj strach zažehnalo súhlasné bzučanie zvončeka. Dvojník Patricka Collinsa vyzeral celkom identicky. Pomerne sympatický päťdesiatnik so svetlými vlasmi a upadnutými modrými očami, ktoré zrejme prežili nejednu životnú traumu. Patrick si nás podozrievavo premeral, no napriek tomu nás vpustil aspoň do malej chodbičky odkiaľ nebol veľký výhľad na zvyšok bytu a bolo tam pocitovo asi 40 stupňov Celzia. Vymenila som si rýchly pohľad s Jasonom.

„Vy zrejme nebudete môj starý priateľ," premeral si nás oboch pohľadom.

„Sme tu, aby sme vám pomohli zbaviť sa vašich problémov," prerušila som napäté ticho. Cítila som sa hlúpo. Kto sme, aby nám v prvej sekunde veril? Najprv sme si predsa museli jeho dôveru získať malými krokmi.

„Akých problémov?" zvraštil obočie a zdalo sa, že sa mu naša návšteva pozdáva čoraz menej.

„Zmena identity, doživotná mlčanlivosť a tučné bankové konto, ktoré je vám vlastne k ničomu, keď nemáte slobodu." Moje otázky by som nazvala terapia šokom. Asi mi tá zlomenina ubrala aj z opatrnosti.

„Nemám problémy," odvetil Patrick stroho a v jeho očiach sa blysla nedôverčivosť.

„Chceme vám len pomôcť," snažil sa situáciu upokojiť Jason a z vrecka vytiahol drobnú fotografiu. Na tvári Patricka sa zjavila panika.

„Odkiaľ to máte?" zadíval sa na morbídne fotografiu, ktorá zobrazovala onen deň, kedy zomrel skutočný Patrick Collins. Telo na fotke bolo zmrzačené, dvojník Patricka ho však okamžite spoznal.

„Vieme, že nie ste skutočným Patrickom Collinom," Jason ignoroval jeho otázku a zdalo sa, že okrem toho ignoroval aj krv zobrazenú na fotografii, z ktorej sa mi zdvíhal žalúdok.

„Viete, že to nie je bezpečné. Razom sa z vás môže stať rovnaké rešeto ako...," celkom vážne šepkal falošný Patrick a pritom zaklápal dvere. Úzka a nepresvetlená chodba sa mi zdala ešte o čosi užšia a dusnejšia. V zadnom vrecku kabelky som si nahmatala vreckový nožík, ktorý som odnedávna nosila pri sebe pre každý prípad.

„Viem, kto s vami komunikoval a dokážem sa ich zbaviť," povedal Jason s jemne vystretými rukami nahor, presne ako v situáciách, kedy človek tvrdí pred políciou, že sa vzdáva. Rozdiel bol však v tom, že Jason sa nezdával, ale práve naopak, hľadal schodnú cestu pre jeden spoločný cieľ, v ktorom mohol byť každý z nás spokojný.

„Nie som váš nepriateľ, o snahu zdiskreditovania Benjamina Delena sa snažíme viacerí," dodal Jason a úkosom sa pozrel na mňa, „nie je to však jednoduchý proces, a preto potrebujeme vašu pomoc."

„Ako vám môžem veriť?" nedôverčivo sa opýtal „Patrick". Jason nachvíľu zaváhal, ja som však v momente vedela, čo by presvedčilo tohto životom skúšaného pána o našej dôveryhodnosti. O malú chvíľu sme si spoločne prezerali článok o Healthy Society a moju reportáž, ktorá pripravila Deleana o 70% poistencov. Nedokázala som si ani predstaviť ako Delean v tom momente zúril. Asi prvýkrát v živote som si uvedomovala pravdivosť Theonových a Jasonových slov o nebezpečnosti tohto muža.