The sensual journalist

72.

Ahojte! Tentoraz sa hlásim trošku neskôr, no hádam si v tento sviatočný deň stihnete prečítať aj túto kapitolku! Enjoy! Ďakujem za všetky prečítania a povzbudzujem vás ku komentárom hahah. 

***

Zaviedla som podnikateľa do útlej tmavočervenej izby, kde nebolo takmer vôbec nič okrem tlmeného osvetlenia a obrovskej rovnako červenej baldachýnovej posteli s vínovo červenými závesmi...," Laura sa opäť strácala v detailoch, no tentoraz ju nik neprerušil. Napätie by sa dalo takmer krájať.

„Podnapitý podnikateľ ma obchytkával akoby som bola jeho hračkou. Skúmal moje telo, zatiaľ čo ja som sa cítila ako mäso podhodené vlkom. Jeho dych, jeho tvrdé zaobchádzanie, jeho ... prepáčte," Laura si rýchlo vytiahla vreckovku.

***

Theonov pohľad:

„Prepáčte, detaily zrejme nie sú dôležité. Nechcem prežívať opäť tú traumu a opäť to nechutenstvo," pozrela sa smerom na stôl Spencera a ja som vôbec obdivoval tú silu, ktorú v sebe táto krehká a životom skúšaná žena nachádzala.

„Dôležité je to, že som podľa všetkého, a najmä podľa slov Spencera, zničila povesť baru. Vraj sa tu potulujú krvavé štetky. A tak som dostala prezývku, ktorá sa so mnou donedávna vliekla...," porota sa tvárila v skutku zarmútene a nebola sama. To, čo si Laura prežila sa len ťažko dalo vtesnať do hraníc normálnosti. Vlastne to bolo úplne šialené a neľudské.

„Viete mi povedať, slečna Santos," oslovil ju sudca citlivo, „ako sa veci po tej noci vyvinuli a prečo ste podľa tu prítomného pána Spencera pokazili povesť baru? Spomínali ste rovnako, že to bola Vaša prezývka donedávna... Čo sa odvtedy zmenilo?"

„Odišla som. Nedokázala som viac stráviť psychický nátlak a neustále posmešky... Nedostala som ani žiadne odstupné, ale bolo mi to jedno. Chcela som len vypadnúť a nájsť si skutočnú prácu, kde by som sa cítila ako plnohodnotná ľudská bytosť. A k povesti baru? Roznieslo sa, že sú v bare „krvavé štetky", čo by sa, samozrejme, nestalo, keby ma v ten večer Spencer nenútil ísť do salóniku... Okrem toho som si túto „škodu" musela odrábať tancami zdarma, nehovoriac o tom, že si ma už žiaden z chlapov nevybral, ba dokonca, cítila som šepkanie v sále, ktoré bolo bezpochyby mierené na mňa. Stratila som hrdosť, ženskosť aj možnosť príjmu," dokončila Laura už len po šepky a ja som sa čudoval, ako môže jedna smiešna a zle načasovaná okolnosť zmeniť vnímanie svojej totožnosti. Laura bola totiž krásna pôvabná žena, ktorú zahaľovalo rúško tajomnosti. Len to, ako sa o sebe vyjadrovala mi spôsobovalo bolesť a túžil som viac ako kedykoľvek predtým vidieť Spencera hniť za mrežami. Stále som však netušil, ako celý prípad vnímala súdna porota...

„Pán Spencer, máte naozaj pocit, že svedkyňa Santos dehonestovala váš klub? Alebo to s odstupom času vnímate ako svoju vinu?" opýtal sa pomerne taktne Rashford.

„Santos sklamala. Nenachádzam žiadnu vinu vo svojom konaní. Je to biznis ako každý iný. Ani majiteľ pivovaru nepozastaví čapovanie piva, keď dôjde, ale objedná nový sud a vyhovie svojim zákazníkom," odpovedal celkom chladne Spencer a ja som nedokázal pochopiť to, ako si nedokáže priznať niečo tak očividné.

„Ďakujem pani svedkyňa, nemám ďalšie otázky," uzavrel Rashford a súdny proces opäť pokračoval. V sále vládla napätá atmosféra. Nemal som však pocit, že ľudia zazerajú na náš stôl. Naopak, prepaľovali Spencera a jeho farizejské chovanie. Zovrel som si tvár v dlaniach a čakal na ďalšieho obdobného svedka našej strany.

„Súd povoláva svedkyňu Valerie Martinez."

Keď zbadal Saul Spencer Valerie, nedokázal sa tváriť odmerane. Valerie išla pomaly v sprievode ochranky a ani sa nedívala jeho smerom. Jemne našla môj pohľad a ja som pocítil, že som bol pre ňu dôležitým oporným bodom, pre ktorý sa tu vôbec rozhodla stáť. Divné, ako sa naše vzťahy zmenili. S pôvodne mileneckej šarvátky sa náš vzťah pretransformoval na niečo také ako psychológ-pacient.