The sensual journalist

51.

Ahojte, sensualisti! Opäť vám prinášam ďalšiu kapitolku. Tentokrát sa dozviete viac o Theonovom detstve či mladosti - he has an issues ... alebo inak povedané sad boy Theon je na scéne!

***

Napoly smutná, napoly unavená som sa zvalila na posteľ. Cez spálňové okno som hľadela na zapadajúce slnko a želala si, aby som bola neviditeľná. Želala som si nestretnúť Theona Blackloira. A zo všetkého najviac som si želala, aby som aspoň raz v živote nemala v hlave zmätok. Opäť raz mal však Boh so mnou iné plány a otravný mobil spustil svoju vyzváňaciu ceremóniu.

„No?" zodvihla som snažiac sa pôsobiť menej otrávene a zničene, ako som v skutočnosti bola.

***

Rebeccin pohľad:

„Neuveríš, čo som si práve kúpila," začala tajomne, no príliš nadšene Ivon, ktorej prítomnosť som si viac menej úprimne neželala.

„Nejaké handry?" opýtala som sa s nulovým entuziazmom.

„Nie."

Doriti! Zabudla som, že Ivon pravidelne číta Bulletproof press. Dokonalo som si dokázala predstaviť, čo všetko bude nasledovať a nasucho som preglgla.

„Bulletproof press, nové číslo," výskala presne ako som predpokladala. V tej chvíli som ľutovala, že nemôžem zmiznúť na pustý ostrov ako nejaká Robinsonka.

„Ahhhh," to bola moja jediná reakcia.

„Idem k tebe. Aj s prekvapením," oznámila.

„Okej, tak poď a prekvapenie nosiť nemusíš," dodala som ironicky.

„Vieš, že ťa nebudem počúvať," povedala energicky a náhle zložila.

Nemienila som sa pohnúť z jediného miesta, v ktorom som sa nateraz cítila bezpečne. Áno, viem, že som to už niekedy povedala aj o Theonovom náručí. Dokonca aj pri tanci v La plaze som bola v jeho náručí a veľa šťastia mi to neprinieslo... Hlavu som si zaborila do vankúša a ako pštros v piesku som sa snažila uniknúť od celej reality. Ivon však čochvíľa zvonila, a tak mi neostávalo nič iné, iba jej otvoriť a zdvihnúť sa z postele.

„Zdravím," škerila sa na mňa a v ruke zvierala časopis s titulkou mňa a Theona.

„Presne ako som čakala," odvetila som bez energie. Celá táto zbytočná serenáda ma už vyčerpávala.

„Trocha ži!" napomenula ma a energicky sa usadila v obývačke, „takže ako sa vyjadríš k tomuto „ohňu" na parkete?" Ivon na mňa vypliešťala svoje svetlé oči a zdalo sa, že sa chystá zgustnúť si na celom článku.

„Nepotrebuješ vyjadrenie. Ako vidím, už si to čítala," odpovedala som ironicky a sadla si oproti nej do útulného kresla.

„A?" pretočila očami, „nenúť ma ťahať to z teba ako z chlpatého koberca. Vieš veľmi dobre ako to nenávidím."

„Dobre, tak teda, čo chceš vedieť?" rezignovala som. Teda, možno bolo dobré povedať o tom aspoň jednému človeku.

„Vravela si, že ste sa „pohádali" a že sa ti nechce zveriť, no tieto zábery vyzerajú napriek všetkému tak božsky! Preboha Rebecca, veď sa pozri ako sa na teba díva. Je to ako z nejakého filmu. Ladíte. Dívate sa na seba. A to ako nádherne si ťa pridŕža... Nepôsobí to tak zle, ako si nám to s Jasonom opisovala," rozohnila sa Ivon a ja som mala pocit, že je záhadne na Theonovej strane, čo sa mi teda vôbec nepáčilo.

„Ivon. Sú to iba fotografie a hlúpy bulvárny plátok. Nevystihuje to realitu. Nevystihuje to to, ako sa k sebe správame v súkromí. A navyše, opísali ma tam ako nejakú závislú chuderu," snažila som sa jej vysvetliť svoje stanovisko.

„Veď povedali, že si novinárka. Čo ešte chceš?" zagánila.

„Novinárka Rebecca Swan sa zrejme zacítila príležitosť, ako žiť v luxuse. Krása a majetok milého Theona by nenechal chladnú takmer žiadnu ženu, alebo áno? Zasnený pohľad teda Rebecce vôbec nevyčítame, naopak prajeme im obom veľa šťastia," vytrhla som jej z ruky časopis a odrecitovala.

„Zdá sa ti to ako niečo, čo je v poriadku? Zlatokopa? Zacítila príležitosť ako žiť v luxuse?" tvrdohlavo som si na prsiach prekrížila ruky a trvala na svojom.

„Okej. Máš pravdu. Mohli tam uviesť niečo decentnejšie. A tá zlatokopka serie dokonca aj mňa. Ale prečo neotvoríš oči a nepozrieš sa na to porozumenie zachytené na fotkách."

„Jasné. Falošné porozumenie na fotkách, tak to ma spasí...," hundrala som.

„Tak sa s ním konečne porozprávaj. Povedz mu, čo ťa trápi. Nech, ti povie svoje dôvody a je to! Nesprávaj sa ako hlúpe dieťa," napomenula ma a ja som prvýkrát v niečom súhlasila.

„Áno, ten rozhovor potrebujem."

„Tak vidíš. Bulvár je bulvár. Pozri ja s Benom by som tiež rada mala plátok o sexy tanci na nudapláži a nikto mi ho nespravil. Buď rada, zvýši ti to popularitu...," začala menovať všetky výhody a ja som sa usmiala pre predstave o nudistickom článku Ivon s Benom.

„Aj keď si občas prílišne povrchná, tvoje rady sú koniec koncov celkom k svetu," jemne som ju objala a vedela som, že svet bude možno opäť v rovnováhe. V mysli som si predstavovala pokojný rozhovor s Theonom, ktorý by nám obom poskytol vytúžené odpovede.

***

Theonov pohľad:

Pridal som plyn a bezmyšlienkovite som mieril do Supplements Marja shopu, ktorý som navštevoval za stredoškolských čias viac ako svoj vlastný domov. Dúfal som, že stále stojí na kraji mesta a pritom sa náhlil pomedzi malé uličky, ktoré sa v ranných hodinách hmýrili pochybnými ľuďmi a drogovými dílermi. Spomenul som si na časy, kedy to bývala aj moja ranná rutina a zamrazilo ma. Rýchlym pohľadom som skontroloval svoju tvár v spätnom zrkadle a vďačil za to, že som dopadol najlepšie ako som len mohol. Spomenul som si na to ako som v devätnástich ležal na jednotke intenzívnej starostlivosti. Odmietli ma vyšetriť, pretože mi vyšli pozitívne testy na drogy. Bol to jeden z horších večerov môjho života. Skrvavený, zaplakaný a totálne mimo uprostred bielych plášťov, ktoré ma namiesto pomoci iba zdesene odsudzovali. Nezaujímalo ich prečo som to celé robil. Bol som pre nich len obyčajný pubertiak, ktorý si potreboval niečo dokazovať. Pravdou však bolo, že som si nepotreboval dokazovať absolútne nič, jediné, čo som chcel bolo zabudnúť na všetko zlé, čo sa mi stalo v rodine a v živote. Bol som tak zranený celým svetom, že som nedokázal tlmiť svoje pocity nijak inak ako drogami. Nebola to správna cesta, no predsa len mi dala do života mnoho. Vedel som, čo je to bolesť a opovrhnutie. Vedel som, ako sa k takým to ľuďom spoločnosť správa a čo je najhlavnejšie, vedel som ako sa cítia ... V aute som si zapol svoj najtajnejší priečinok hudby, ktorý som vyťahoval len vo veľmi výnimočných momentoch. Ťažká minulosť sa mi spájala s jedinou osobou, ktorá mi v živote ublížila asi najviac - vlastnou matkou. Ruský melancholický playlist sa mi plazil do uší ako posledná óda na mamu, ktorú som tak neoslovil už roky. Niekedy som nenávidel, že som po nej zdedil jej ruské korene. Bol som impulzívny, vznetlivý, nepredvídateľný a až prílišne citlivý na niekoho, koho som v živote mal aspoň trochu rád. To však nebola charakterová črta mojej matky, táto bola vlastná iba mne, no napriek tomu som ju nenávidel zo všetkých najviac. Vďaka nej som totiž nedokázal úplne zabudnúť na všetky trápenia, ktoré mi spôsobil jej odchod. Zrejme už ani nevie, že má syna a ktovie či žije. Nenávidel som sa za to, že som na to vôbec pomyslel. Dofajčil som cigaretu a zahasil ju o parapetu auta. Stlmil som všetko, čo mi pripomínalo matku a zastavil na parkovisku pred dobre známym obchodom. 

Dosť, Theon, pomyslel som si a nasadil svoju racionálnu masku. 

-----------------------------------------------------------

Čo myslíte, prečo sa Theon snaží zabudnúť na svoju matku? 

xoxo mysteriousgirl213