And the humanity sleeps ✅

Táto love story sa skončila

Rozhodnem sa svoj posmrtný život tráviť viac so Zanderom, než Wyattom a humanoidom Clarou.

Tu však po ceste stretnem Ezru. Popiskuje si na akúsi píšťalku, čo ma milo prekvapí.

,,Ahoj. Odkiaľ máš tú píšťalku? A ako to, že na nej smieš a vieš hrať?" spýtam sa ho prekvapene.

,,Je to ako my po smrti a oblečenie. Tiež ho máš na sebe," usmeje sa. ,,Toto bola píšťalka, ktorá mi patrila počas života a bola takou mojou neodmysliteľnou súčasťou, že ma pochovali s ňou zavesenou okolo krku. Myslím, že som obstál oveľa lepšie, než ľudia, ktorí boli pochovaní s nefunkčnými mobilmi. Alebo pokladom, ktorý im z hrobu ukradli zlodeji."

,,A čo by sa stalo, ak by tie mobily boli funkčné a duchovia by na nich vytočili číslo niekoho živého?" spýtam sa zvedavo.

,,Nič. Nefungoval by ti signál, nikde a nikdy. Nedovolala by si sa. Je niečo.. niečo, čo silno, ba až nadprirodzene oddeľuje svet mŕtvych a živých. Tak, ako práve nás ľudia nepočujú rozprávať sa, či hrať alebo si spievať, tak ani nezistia, že sa im snažíme dovolať zo záhrobia. A časom, ak by si aj mala mobil, vybila by sa ti na ňom baterka. A nikto nemá toľko chochmesu, aby ti do hrobu strčil predlžovačku zapichnutú do elektriny a nabíjačku. Bohužiaľ. Ak by to tak bolo, dodnes by som zo svojho hrobu nevyliezol."

,,To si bol až tak závislý na mobile?"

,,Áno. Cítil som sa s ním nablízku komfortne a akože niekam patrím, keď na ňom som. Nahradil množstvo objektov, ktoré by som bol používal kedysi - kalendár, kameru, budík, noviny.. niežeby som voľakedy extra často používal tie, no hlavne rád som hral hry a odpisoval ľuďom na správy. A to ma bavilo, veľmi."

,,Zabijak času, ktorý si mohol stráviť lepšie."

,,Ako?"

,,S rodinou, priateľmi, známymi," odpoviem mu zamyslene. ,,Dať im dar tvojej prítomnosti, čas strávený s nimi, kedy si si len tak nezmyselne nevyťukával do mobilu namiesto toho, aby si s nimi viedol zmysluplné konverzácie. Namiesto toho, aby si sa venoval svojmu osobnému rozvoju v rozličných záľubách a venoval sa väčším veciam, tak si bol rozptýlený tými malými. Mobilmi, technikou."

,,Sú ďaleko horšie závislosti, než závislosť na mobile," povie mi Ezra. ,,Alkohol, drogy, herné automaty, závislosť na sektách či extrémistických hnutiach, kleptománia..." povie mi tento vraj len 13-ročný chalan. Sama nevychádzam z údivu, aký veľký je jeho vedomostný prehľad v už tak mladom veku. Veď na bežného 13-ročného chalana bol Ezra malý génius.

,,A tiež, my všetci, Clara.. my všetci hľadáme nejaký únik od reality. A mobil ich ponúka množstvo, navyše, je jednou z veľmi ľahko dostupných vecí."

,,Áno, lenže mobil a počítače mali za prvotnú úlohu ušetriť ľuďom čas, napríklad na prácu, aby mohli tráviť viac času spolu. A namiesto toho trávia stále viac času na ňom, míňajú čas v realite a sú zaspatí."

,,Problém je, že ľudia si vždy myslia, že majú množstvo času. Až kým nezistia, ako málo im ho v skutočnosti zostáva. Čas je náš obrovský dar."

Musím uznať, že Ezra má v mnohom pravdu.

,,Smiem sa ťa na niečo opýtať, Ezra?" nadvihnem k nemu po chvíli zrak.

,,Sem s tým, Clara. I keď.. otázky tohoto typu mi takmer nikdy neveštia nič dobré."

Pousmejem sa. ,,Nuž.. aký je tvoj názor na robotov, ktorí by po smrti niekoho mali niekomu nahradiť tú osobu? Myslím, že by rozprávali ako ten človek, podobali sa vizuálne na toho človeka, chodili ako oni a mali ich štýl a správanie?"

Ezra zvraští obočie. Po chvíli mi ale odpovie. ,,Myslím, že akokoľvek sa tvorca snaží o to, aby bol ten robot identický s určitou osobou, tak spraviť ho úplne identického s ňou je nemožné. Môžeš napodobiť vonkajšok, no nikdy nie vnútro. Pretože.. buďme k sebe úprimní. To ukazujeme len málokomu."

,,Áno, máš pravdu. Napríklad mňa nikdy nikto nepoznal tak dobre, ako sa poznám len ja sama. I keď taký Zander o mne vedel vždy viac, než ktokoľvek iný."

,,Kto je Zander?" spýta sa ma Ezra.

,,Môj muž, s ktorým som žila a chodila pred smrťou."

,,Ah, láska. Rozumiem."

,,Stále ho ľúbim. A je pre mňa neskutočne ťažké byť odrazu od neho takýmto spôsobom preč..." priznám sa. ,,Delí nás život a smrť. Dá sa prekonať ich hranica a byť nejakým spôsobom opäť spolu?" zamyslím sa skleslo.

,,Áno. Skrz spomienky," odpovie mi Ezra posmutnelo.

,,Chcem s ním byť reálne. Spomienky, ktoré s ním mám, mi nestačia. Chcem si s ním tvoriť ďalšie."

,,To je pekný sen, ktorý v sebe musíš zabiť. Táto love story sa skončila."

Ezrove slová ma zasiahnu kdesi hlboko vo vnútri.

Bolo to od neho kruté, no táto pravda, hocijako krutá, bola stále pravdou.

Som mŕtva.

Neostáva mi nič iné, než čakať na začiatok svojho nového života. Rovnako, ako naň čaká i Ezra, už kto vie, ako dlho.

,,Ezra? Ako dlho už čakáš na reinkarnáciu?" spýtam sa ho.

,,Päť dlhých rokov. Naozaj netuším, prečo to tak dlho trvá," mykne plecom.

,,Takže teraz by si mal koľko? Osemnásť rokov?"

,,Presne," povie mi. ,,Čerstvo dospelý," pousmeje sa.

,,Aj keď ním vizuálne nie si.. tak mi príde, akoby som sa práve teraz rozprávala s dospelým človekom."

,,Si azda prvý dospelý, ktorý mi to kedy povedal," povie mi Ezra dojato.

,,Nemáš za čo." 

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Ahojte ❤️

Pridávam ďalšie časti príbehu do tohoto aspoň u nás pochmúrneho počasia 🙂🤔  Avšak daždivé, sychravé, jesenné počasie, k tomu čaj, nejaký zákusok, sveter, možno kozub s blkotajúcim ohňom, pohodlné kreslo a dobrý príbeh...To je proste skvelé mať 😇❤️ Osobne mám všetko okrem toho kozubu, nakoľko žijem v byte, no nič to, vystačím si s teplou dekou 😀

Čo sa týka tohoto príbehu, ATHS, dnes opäť publikované 3 časti, snáď sa Vám budú páčiť ❤️