Clara Toresová si takto svoj posmrtný život nepredstavovala.
Vôbec netúžila po tom, aby ju po jej smrti nahradila trápna napodobenina v podobe robota - humanoidného androida menom Harmony.
A už vôbec toto celé netúžila sledovať zo záhrobia.
Dokáž...
Poznáte ten pocit, keď sa na niekoho pozriete, vidíte ho možno prvýkrát v živote, a odrazu ani neviete prečo, ale máte pocit, akoby ste ho už dlhšie poznali? Tak rovnaký pocit som mala pri pohľade na chalana, ktorý vedľa mňa stál na koncerte mojej obľúbenej kapely. Pripadal mi byť odniekiaľ povedomý. Alebo som ho ešte nepoznala, no intuícia mi vravela, že sa čoskoro poznať budeme. Zvláštne.
Keď sa naše oči stretli, chalan sa na mňa slabo usmial a so záujmom si ma premeral. Náhle som k nemu pocítila akési zvláštne sympatie.
Nevyzeral byť oveľa starší odo mňa - možno tak o rok, dva - no akási šibalská a stále inteligentná iskrička v jeho očiach na mňa zapôsobila dojmom kohosi dušou oveľa mladšieho. Usmejem sa tiež a snažím sa k nemu neblúdiť pohľadom až príliš často. Nefunguje to.
Postupne si na ňom začínam všímať i iné detaily, než je lesk v jeho očiach. Čo ma ale zaujme najviac, je píšťalka, ktorú má chalan povesenú okolo krku. Načo ju mal? Kto vie, možno bol rozhodca v nejakom športe, futbale alebo basketbale. Alebo mal veľa psov, na ktoré rád v rámci výcviku pískal.
Predstavy mi víria hlavou a pristihnem sa, že sa z nich spamätávam až v momente, kedy moja obľúbená speváčka Stela Sparksová dospieva a celý fanklub kapely začne tlieskať, hvízdať a podobne.
Atmosféra na koncerte bola veľmi uvoľnená, príjemná a publikum úžasné - pre Stelu či jej kolegu Roberta Coldwella vlastne domáce. Každý totižto vedel, že ich kapela má korene v Starisay - v meste, ktoré sa za posledné dvadsaťročie stalo veľmi populárne a rozrástlo sa o milióny obyvateľov - práve vďaka robotike.
Sestra Roberta Coldwella, lídra kapely, Catelyn Coldwellová, bola úspešnou podnikateľkou a miliardárkou, majiteľkou starisejskej spoločnosti Robotix, ktorá stojí za vznikom ľuďom podobných robotov - androidov. Prezývali ju neoficiálne matkou robotov alebo najbohatšou ženou na svete. Moja mamina prepínala televízor zakaždým, keď tú "šibnutú a nesympatickú ženskú" videla vo vysielaní. Podľa nej to ona môže za to, že svet je v súčasnosti v takom chaose, v akom je. A ja som sa jej v tom ani neodvážila odporovať.
Roboti. Niekto ich miloval, niekto nenávidel. Posledné roky boli niečím, čo výrazne delilo spoločnosť na odporcov a fanúšikov robotiky. A potom tu bola špeciálna, tretia kategória - skeptici. Počula som kadejaké príbehy, od rodičov či starých rodičov a iných starších ľudí, aký bol svet bez robotov a ako sa v takom svete žilo. Nemala som ale možnosť taký svet zažiť, bohužiaľ. No myslím, že musel mať ďaleko väčšie čaro. Milovala som históriu. A môj tajný sen bol zostrojiť stroj času. Vrátiť sa do doby, kedy ľudia neboli tak veľmi ovplyvnení umelou inteligenciou, ako tomu bolo v dnešnej dobe. Muselo to byť krásne - doba, keď roboti neboli súčasťou každodenných televíznych a internetových správ a médiá ich nepovažovali za tému číslo jedna. Teraz boli roboti súčasťou nášho každodenného života. Pomáhali nám, slúžili nám, chránili nás i ohrozovali zároveň. Boli tým, čo sme z nich spravili a tým, kým sme im dovolili byť. A hoci boli výrazným pokrokom v dejinách ľudstva.. tak si dovolím tvrdiť, že na úkor tohoto technologického pokroku zlyhávali iné oblasti nášho každodenného života.
Malo to všetko svoje pre a proti. A dalo by sa povedať, že ja sama som bola skeptikom. Rovnako, ako som skeptikom v tom, či toho chalana osloviť alebo nie.
„Tá Stela spieva stále ako bohyňa, čo myslíš?" spýta sa ma chalan, keď ku mne pristúpi.
Prekvapene sa strhnem jeho smerom a zisťujem, že už nemusím rozmýšľať, či ho osloviť alebo nie. Chalan to vyriešil za mňa. Oslovil ma sám. Zlatý.
,,Áno, áno. Úplne ako bohyňa. Chcela by som vedieť spievať tak, ako ona," priznám sa.
„Vieš, že by si mohla byť speváčka? Zjav na to rozhodne máš," usmeje sa a oči mu opäť zaiskria.
,,Ďakujem," odpoviem polichotene a úsmev opätujem. ,,Problém je, že na to treba aj hlas," zasmejem sa.
„Aj s tým sa dá niečo robiť. Moja učiteľka spevu vraví, že spievať sa dá naučiť každý. Ako sa voláš?"
,,Michaela," odpoviem a natiahnem k nemu ruku.
Moja mama mala vo výbere viacero dievčenských mien, ktoré sa jej páčili. Napokon si však vybrala toto, pretože podľa nej, citujem, "som najviac vyzerala ako Michaela a ona cítila, že to tak proste má byť". Stále neviem pochopiť, ako niekto dokáže vyzerať na nejaké meno alebo nie. Ale nevadí.
„Michaela, teší ma. Mňa volajú Daniel," potrasie mi ňou. „Zvyčajne nechodím na koncerty sám. A už vôbec sa mi nestáva, že na nich stretnem babu, ktorá je tiež sama," zasmeje sa.
,,Tak to ani ja," poviem úprimne. ,,Tiež obvykle nezvyknem chodievať na koncerty sama. Ale teba.. teba mám pocit, že som už niekedy v živote videla alebo stretla. Nepoznáme sa odniekiaľ?"
„Tak Starisay je veľké, ale nevylučujem, že sme niekde na seba narazili."
,,Alebo kto vie. Možno sa poznáme z minulého života," zavtipkujem.
„Existujú teórie, ktoré tvrdia, že duše sú prepojené a počas ďalších životov vždy na seba narazia. A ja som teoreticky dostal chuť na pivo. Smiem ťa zobrať so sebou? Len sem do stánku, kým sa nerozloží ďalšia kapela a zasa sa to tu nezaplní."
,,Iste. Ale pivo si nedám," odpoviem, nakoľko som pivo teda veľmi rada nepila. ,,A to s tou teóriou.. môže byť. A kto vie, možno sme boli v minulom živote dobrí kamaráti."
„Iste. A pokojne aj colu, či džús, pozývam ťa."
,,Platím," zasmejem sa a chytím ho za ruku. ,,Uhm.. prepáč," stiahnem ruku nesmelo. Nevedela som, či môžem.
Daniel sa zasmeje, pokrúti hlavou a chytí ju za ruku. „Stačí to?"
,,Čo či stačí?" nechápavo sa naňho pozriem.
„Ako súhlas, že ma môžeš za tú ruku držať," usmeje sa na mňa. Ah, bože.. tuším som sa práve zamilovala.
,,Áno, rozhodne," odpoviem takmer okamžite.
„Ideme?"
,,Poďme," stisnem mu ruku a kráčam po jeho boku. Naposledy sa obzriem smerom k pódiu, z ktorého práve kráča dolu Stela Sparksová k svojmu manželovi Zanderovi, ich deťom a k robotovi. Vyzerali veľmi spokojne, šťastne a zamilovane. Želala som si takú lásku zažiť. A kto vie. Možno sa ňou raz stane chalan po mojom boku. Hoci to teraz možno ešte ani sám nemohol netušiť. Že spolu budeme vytvárať svet budúcnosti.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.