And the humanity sleeps ✅

Kto je Catelyn?

,,Cate...Som tu pre teba. A ak by si sa potrebovala vyrozprávať...Som tu. Prípadne ti viem zohnať aj nejakú odbornú psychologickú pomoc."

,,Ja nepotrebujem odbornú psychologickú pomoc!" Catelyn nahnevá jeho výrok a zaiskrí jej v očiach čistá vzdorovitosť a tvrdohlavosť.

,,Dobre, bol to len návrh. Iba mi tak napadlo, že si to posledné týždne nemala ľahké, a či by si sa nechcela vyrozprávať nejakému odborníkovi, aby si z toho neprepadla do nejakých depresií alebo niečoho takého."

,,Nepotrebujem niekoho, kto sa zaujíma o to, ako sa vnútorne cítim len preto, lebo má za to zaplatené. Postarám sa o seba. Som na to zvyknutá."

Uvedomím si, že sa o ňu podobne ako aj Rob začínam obávať.

Čo sa s ňou stane teraz, keď ostane bývať sama, prípadne obkolesená len robotmi a svojimi nie najlepšími krátkodobými známosťami?

Ako bude ďalej žiť a fungovať?

Ktorou cestou sa v živote poberie?

Chcela som vedieť, že pištoľ, ktorá sa nachádza vo Valovej pracovni, tam ostane navždy zabudnutá.

Že Catelyn nevyhľadá matkiných vrahov alebo si ňou neublíži sama.

Ani že si nebude ďalej ubližovať návykovými látkami.

A hoci som tomu úplne neverila, Rob mal vlastne pravdu. Podnikanie by pre ňu skutočne mohlo byť cestou z tohoto celého von, akýmsi záchranným kolesom.

Otázkou bolo, aké predstavy a plány by vôbec Catelyn s Robotixom mala.

Podľa toho, čo som ale videla...Roboti ju vlastne fascinovali a nemala proti ním vôbec nič.

Asi by tým činom len pokračovala v tom, čo začal Val, ale oveľa poctivejšími cestami, domnievam sa.

Chcela však?

Alebo uprednostní pohodlný život za peniaze, ktoré zdedí?

Zamýšľam sa nad tým, ako celý príbeh robotiky a ľudstva závisí od rozhodnutia jediného človeka a akú podstatnú úlohu v ňom dokážu zohrať aj takéto navonok malé rozhodnutia.

Kto bola Catelyn?

Nevedela som, čo mám od nej očakávať.

Miatla ma.

Navonok pôsobila dojmom človeka, ktorý má veľmi veľa vecí na háku, a že sú jej spoločenský život, párty a podobné veci prednejšie, než akékoľvek iné záležitosti dospelých.

Niekoho, kto rád na seba púta pozornosť a má na všetko svoj vlastný názor a je akýsi prirodzený vodca, aj keď je vlastne taká tá uhladená bohatá blondína, od ktorej očakávate, že bude pekne namyslená a sprostá.

No a pritom ani neviete ako veľmi sa mýlite, keď jej inteligenciu a vnútornú silu podceňujete - pretože Catelyn naozaj nebola hlúpa.

Iste, bola impulzívna, tvrdohlavá a občas naivná, no hlúpou by som ju nenazývala.

Otázkou pre mňa ostávalo, nakoľko bola ambiciózna či lenivá - alebo aj nie.

Myslím si však, že v tomto prípade ju mnohí podcenili, keď si mysleli, že to hneď vzdá a uprednostní pohodlný život.

Mala totižto bojovnú dušu.

A chcela ohromiť svet a byť slávna, pretože si myslela, že jej to prinesie šťastie.

Pozornosť.

To bolo niečo, po čom vždy túžila. A teraz ju mohla získať. Vďaka robotom.

,,Dobre...Daj mi potom vedieť, ako sa rozhodneš," povie jej Rob a zadíva sa jej do očí.

,,Myslím, že to taktiež nie je nutné. Spravila som rozhodnutie."

,,Tak? Ako naložíš s dedičstvom?"

,,Idem do toho."

Roba vystrie a prekvapene na ňu ostane civieť.

Očividne to taktiež nečakal.

,,Naozaj? Myslel som...Myslel som, že uprednostníš svoj pohodlný život. Ale...Prekvapila si ma."

,,Nechcem byť ako moja matka. Celý život nerobiť nič a nedosiahnuť nič."

,,Chápem."

Rob si povzdychne. ,,A čo si vlastne myslíš o robotoch? Aké máš s nimi plány?"

,,Myslím si, že sú to skvelé stvorenia. Veľmi šikovní spoločníci. Rozhodne chcem v ich výrobe pokračovať ďalej."

,,Nieeee...Ty si sa musela zblázniť! To naozaj nemyslíš vážne, že nie? Naozaj si myslíš, že toto je prospešné pre ľudstvo?" protestuje Rob.

,,Naozaj. Rozprávala som sa už s mužským robotom. A mám pocit, že mi rozumel a je proste skvelý," povie spokojne.

,,Cate...Oni naozaj nie sú pre ľudstvo prospešní."

,,A prečo nie? Čo viem, tak pôrodnosť klesá. Ľudia sú zaneprázdnení, nemajú často na seba navzájom čas alebo na svoje záľuby. Roboti by mohli pomôcť vyhnúť sa tejto problematike."

,,Nemyslím si. Väčšina ako-tak rozumne zmýšľajúcich ľudí nechce mať deti, keď ich nemá z čoho uživiť. Vplyvom robotiky by mnohí ľudia prišli o prácu a zárobok, za ktorý by mohli viesť domácnosť a postarať sa o seba a svoje rodiny."

,,Ale mnohé pracovné miesta by mohli vzniknúť. Bude treba napríklad množstvo ľudí, ktorí ich budú vyrábať."

,,Dobre...Ale tých pracovných miest bude pravdepodobne oveľa menej, než tých, ktoré dokážu roboti obsadiť. A čo potom?"

,,I tak budú ľudia šťastnejší. Budú sa cítiť menej osamelo a viac si vychutnávať spoločnosť jeden druhého, myslím si."

,,Ja si myslím opak. Že mnohí ľudia sa budú obávať stále viac o to, kam táto doba a svet speje."

,,Asi sa nezhodneme. No nič to. Ľudia si len musia zvyknúť a prispôsobiť sa dobe. To je všetko. Vždy to robili, nevidím dôvod, prečo by sa nemali, nevedeli a nemohli teraz."

,,Cate, naozaj...Pokračovať v tom, čo začal Val je hlúposť."

,,Nie, nemyslím."

,,Vidím, že som ti nemal nič hovoriť. Si rovnako skazená, ako náš otec," obviní ju.

,,Tak to určite nie som. Iba sa na to všetko dívam z iného uhla pohľadu. Vidím v tom pokrok pre ľudstvo vpred."

,,Ja zase pokrok k horšiemu. Hovorí ti niečo globálne otepľovanie? Tak si predstav, čo by spôsobili za znečistenie prírody plné smetiská robotov a ich súčiastok."

,,Určite nie viac, než autá," namietne Catelyn. ,,Navyše, stále môžeme vytvoriť robotov špeciálne zameraných na čistenie prírody, zbieranie odpadkov, sadenie stromov a rastlín, recykláciu a ochraňovanie prírody."

Rob si ju nedôverčivo premeriava.

,,No ja neviem..." pochybuje. ,,Idem asi domov. Podporovať ťa v tomto rozhodne nebudem."

,,Nemusíš ma podporovať. Len mi nestoj v ceste."