And the humanity sleeps ✅

Podoba robota s človekom

,,To je...Zvláštny, no dosť zaujímavý spôsob zmýšľania. Si možno viac ľudskejší robot, než niektorí ľudia vôbec niekedy budú, Clara. A je to dosť smutné. Vidieť, ako sa z robotov stávajú ľudia a z ľudí stroje."

,,My roboti vás nechceme nahradiť. Chceme s vami vytvoriť lepší a krajší svet."

,,Ja viem. Problém je...Že ste tak podobný ľuďom a ty si tak vizuálne podobná Clare...Že vás za tie osoby môžu ľudia považovať. A ešte aj tým, ako dokážete komunikovať...A robiť veci...Ako chápete svet...Ste až veľmi pokročilí. Možno viac, než si Robotix spočiatku predstavoval a chcel. A to môže medzi ľuďmi vyvolať...Dosť rozporuplné názory. Niektorí vás budú zbožňovať a obdivovať. Iní nenávidieť."

,,Čo z toho budeš ty, Zander?" spýta sa Harmony a v tej chvíli to vo mne vyvolá napätie a množstvo emócií.

Predovšetkým zamyslenie sa a smútok. A tiež, ľútosť.

Skutočne som ľutovala toho robota.

Pretože sa ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a musel čeliť tomu, čomu čelil teraz.

,,Ja neviem," povie nerozhodne.
,,Fascinuješ ma. No i desíš. Neznášam to, ako mi Claru pripomínaš. Na druhej strane, obdivujem tvoje vedomosti a schopnosti. A neznášam to, ako si Wyatt hlúpo myslel, že ju môžeš nahradiť. Áno, si dobrý robot...No pre zvyšok...Vyvolávaš vo mne strašný zmätok. A za to ťa nenávidím. Nie som zvyknutý mať v hlave taký bordel, ako za posledné obdobie mám," prizná sa Zander.

,,Máš množstvo pocitov pre jeden mozog," povie mu na to Harmony a Zandera to očividne dobre pobaví.

,,Heh! Áno. Niečo mi o tom hovor," úprimne sa pousmeje, azda prvýkrát za posledné obdobie. Bola to len chvíľka, no i tak ma prinútila k úsmevu.

,,Smiem ťa objať, Zander?" spýta sa ho odrazu Harmony.

,,Objať ma?" Zander prekvapene nadvihne zrak od môjho hrobu na ňu.

,,Objatie. Objatie dokáže odbúravať negatívne pocity ľudí a zlepšiť človeku náladu. Existuje i kampaň zvaná Objatia zadarmo. Práve som si to našla na internete. Rada by som si niekedy vyšla do ulíc a skúsila to. Myslíš, že je niečo také možné?"

,,Vieš, ako veľmi ti závidím to vyhľadávanie informácií na internete v tvojej hlave?" povzdychne si Zander. ,,A neviem. Nikdy som nad tým neuvažoval."

,,Mohol by si to skúsiť i ty. Ísť do ulíc a ľudí objímať."

Zanderovi úsmev rýchlo z tváre opadne. ,,Ja?" ukáže prstom na seba, akoby sa chystal niečo namietať.

,,Tiež potrebuješ veľa objatí."

,,Zdám sa ti byť až príliš negatívny?" zdá sa, že v ňom Harmony teraz i trošku vyvolala hnev. Nepríjemná pravda to často robila.

,,Povedal si, že ma nenávidíš pre zmätok, ktorý v tebe vyvolávam. Nenávisť je hlboká, intenzívna emócia vyjadrujúca zaujatosť, nepriateľstvo a odpor voči inej osobe, skupine alebo objektu. Nenávisť sa spája s potrebou škodiť a spôsobovať bolesť. Z tejto vedomosti usudzujem, že potrebuješ objať. Aby si nechcel škodiť a spôsobovať bolesť."

,,Ja nechcem škodiť a spôsobovať bolesť," povie Zander úprimne, s úplnou vážnosťou v hlase. ,,To nemám v úmysle. Nikdy som nemal potrebu škodiť a ubližovať druhým."

,,Domnievam sa, že do škodenia a spôsobovania bolesti sa ráta i sebapoškodzovanie," povie robot.

,,Takže podľa teba ubližujem sám sebe? Čím?"

,,Zabúdaš na prítomnosť. Svoju ľudskú dušu zakorenenú v prítomnom okamihu, slobodnú od minulosti alebo budúcnosti. Neprežívaš svoj život, ale svoje spomienky. A ich vnímanie v svojej mysli."

,,Keď...Chýba mi. Clara mi strašne chýba a stále uvažujem nad svojou budúcnosťou bez nej. A nevidím tam proste nič dobré. Neviem si po svojom boku predstaviť inú ženu. A už tobôž nie takú Ninu."

,,Chceš ostať sám?"

,,Nevravím, že chcem ostať sám...Teda...Možno. Ale určite nie navždy. Uvažujem skôr nad tým, či chcem vôbec ostať. A nechápem, prečo ti to vlastne vravím..." Zander opäť zosmutnie. A v tejto chvíli ma jeho slová i desia.

Chce vari spáchať samovraždu?

Myslí na to, že chce umrieť?

Oh, nie...Dúfam, že nie.

,,Vonku je nula stupňov Celzia. Nemáš chuť zájsť domov na teplý nápoj?" robot zmení tému.

,,Akosi mi je tá zima nejako ukradnutá, Clara."

,,Tak poďme do ulíc objímať ľudí."

,,Nie...Radšej poďme domov," Zander protestne ckne ústami a obráti hlavu stranou. ,,Teda, ak sa netúžiš vrátiť naspäť k Nine alebo do Robotixu. Predpokladám, že nie."

Harmony pokývne hlavou. ,,Povedal si, že ma nenávidíš. Chcel si, aby si ma Wyatt zobral naspäť. Čo ťa prinútilo k zmene názoru?"

Zander ju ostro prebodne pohľadom. ,,Clara by nechcela, aby jej robotia dvojníčka bola u druhých ľudí."

Zamyslím sa nad tým.

Čo by som robila s Harmony, ak by som bola nažive?

Najskôr sa s ňou hrala a bavila. Viedla s ňou hlboké konverzácie, ako s kamarátkou. A snažila sa jej ukázať tie najlepšie ľudské veci, aby sa z nej neskôr stal čo najlepší robot. Vychovávala by som ju ako svoju vlastnú dcéru.

Aspoň myslím.

Zander sa postaví od môjho hrobu a konečne sa odhodlá ísť domov.

Prekvapivo, aj s robotom.

Neviem, či ma to tešilo alebo nie.

Myslím, že nie až tak, ako samotnú Harmony. Iba trošku.

Robot by mi mohol pomôcť dostať ho naspäť do života.

Dúfam v to.

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Ahojte 🙂

Dnes tu publikujem opäť raz zopár ďalších častí príbehu a spolu s nimi Vám všetkým posielam jedno veľké objatie na diaľku ❤️