And the humanity sleeps ✅

Biele klamstvá

,,To s Wyattom ma mrzí," Stela utešuje Zandera. ,,Ale...Snáď je teraz na lepšom mieste. V nebi, z ktorého sa na nás díva, a dáva na nás všetkých pozor."

,,Kiežby si sa mýlila, Stela," pomyslím si nahlas.

Až na to, že žiadne nebo neexistuje.

Ani peklo.

Je len zem.

Realita.

Nebo a peklo je len literárne nazvanie toho, čo tu prežívame.

Alebo kto vie...Možno je na tomto svete akási vyššia sila, akési vedenie, ktoré nás nereinkarnovaných strategicky rozmiestňuje po svete a hrá sa s nami, akoby sme boli jedno obrovské, nekonečné puzzle.

Alebo tam sú akýsi programátori či scenáristi so zvláštnym zmyslom pre humor.

,,Poznal som ho. To by Wyatt nechcel, vždy tvrdil, že sa dostane do pekla a bude si v ňom užívať teplučko, sexi ženy a veľa sexu," prehlási Zander.

,,Hm. Tak v tom prípade by som chcela byť v pekle aj ja. S tým rozdielom, že mne by tam stačil jeden Zander," objíme ho okolo krku a pobozká.

Zander si ju pritiahne k sebe a bozk opätuje.

Je mi jasné, že sa od nej tak skoro odtrhnúť nechystá. Práve naopak, chce v tom pokračovať.

Pokračuje bozkami na krk. Stela zakloní hlavu a odhrnie si z neho vlasy.

Miestami som sa začala pýtať samej seba, kam až chcú dnes títo dvaja zájsť, pretože mali slušný nábeh na predohru.

Jeho ruky jej pomaly odhaľujú to, čo skrýva pod šatami.

Stela sa však po chvíli od neho odtiahne.

,,Ja...Prepáč, Zander. Páči sa mi to, ale...Ešte je na to priskoro."

,,Rozumiem...A beriem na vedomie. Prepáč. Nechal som sa uniesť."

,,V poriadku," povie napokon váhavo a upraví si šaty.

,,Tak by ma zaujímalo...Robila si to už niekedy?"

Stela pokývne hlavou. ,,Áno, robila. No nie je to niečo, o čom by som chcela veľmi hovoriť. Neboli to veľmi príjemné zážitky."

,,Bolelo to?" vyzvedá.

,,Nejde práve len o to, Zander. On...Bol dosť sebecký. Išlo mu len o to, aby bol uspokojený on sám, nie aby uspokojil aj on mňa. Vyžíval sa v experimentovaní. Veci ako putá, bičík, sex zozadu, dokonca zašiel až tak ďaleko, že mi raz navrhol trojku. Odmietla som, pochopiteľne. Nepáčilo sa mi jeho správanie a neužívala som si to. Z lásky som mu ale veľa vecí tolerovala...Ale po čase ma to priviedlo do takého psychického stavu, kedy som už nemohla pokračovať ďalej a povedala dosť. Stačilo. Samozrejme, keď som mu prestala veľa vecí tolerovať, rozhodol sa so mnou rozísť. Zistila som, že on rozhodne nie je ten pravý, s ktorým by som chcela stráviť svoju budúcnosť.

Chcela by som povedať, že ma to nijak neovplyvnilo...No pravdou je, že všetky tie zlé skúsenosti po tejto stránke spôsobili, že to už nejaký dlhší čas nechcem robiť. Teda...Aspoň nie, kým si nebudem istá. Chápeš."

,,Áno. Úplne. Tvoj bývalý bol debil. A ja na teba nebudem tlačiť. Sľubujem," zaprisahá sa Zander.

,,Ďakujem," povie úprimne.

,,Je to to najmenej, Steli. Milujem ťa. A preto...Počkám, až na to budeš pripravená. A som si istý, že sa nám to časom bude páčiť. Obom. Nie len mne."

,,Ako si si tým taký istý?"

,,Pretože sa mi veľmi páčiš. Si krásna. A povahovo úžasná. A predovšetkým...Si oveľa viac, než všetky zlé veci, ktoré sa ti už v živote stali - a že ich nebolo málo. A to je, myslím si, že veľmi dôležité, aby si vedela: Že si viac, než všetko to zlé, čo sa ti stalo. A že na to, aby si sa cez akékoľvek ťažkosti a problémy preniesla, už nie si sama. Ale máš mňa."

Rozplače ju tým. ,,Nápodobne, láska."

,,Vieš...Je miestami až zvláštne, že stojím na strane, ktorá je namierená proti tomu, aby boli roboti v každej alebo vo väčšine domácností a celkovo v spoločnosti. A pritom mi moja robotia spolubývajúca Clara dala jednu z najcennejších rád v mojom živote: Že nemôžeš tu proste len tak čakať, kým život prestane byť ťažký. Tým len strácaš čas predtým, než sa rozhodneš byť šťastným," povie úprimne a prstami jej zotiera slzy.

,,Nemyslíš si, že väčšina tvojho negatívneho postoja k robotom je namierená nie ani tak proti robotom, ako k Valovi?"

,,Neviem. No pravdou je, že čím dlhšie žijem pod jednou strechou s Clarou, tým viac som presvedčený o tom, že roboti v spoločnosti nie sú zase tak strašnou vecou. Navyše...Teraz, keď umrel Wyatt...Kladiem si otázku, čo ak mal pravdu? Čo ak sú humanoidní roboti pokrokom, ktorý ľudstvo potrebuje?"

,,To nemôžeme tušiť. Roboti v spoločnosti? Môže to mať aj svoje pozitíva, aj negatíva. Podľa mňa budú ľudia využívať oboje. A čo z toho viac, tak to ukáže len čas," poznamená Stela a zadíva sa na vypnutého robota v rohu izby.

,,Mali by sme ju zapnúť. Mala by sa dozvedieť, že jej tvorca je mŕtvy," povie zamyslene Stela.

,,Neviem, či je vôbec dobré, aby o tom vedela. Neviem, ako na to zareaguje," zamyslí sa Zander.

,,Kým jej to neoznámime, tak to nezistíš."

,,Je to vôbec nutné? Keď sa naňho bude pýtať, môžeme jej povedať, že sa Wyatt jednoducho odsťahoval niekam preč. Nemusí vedieť, že umrel," Zanderovi sa do toho stále nechce. ,,Proste sa odsťahoval a stále sme rozhádaní. Koniec."

,,Zander...Neviem, čoho sa tak bojíš. Pri najhoršom z toho bude skleslá, ale to ju časom prejde."

,,Nebojím sa ničoho. Iba jej nechcem spôsobovať bolesť, ktorá nie je nutná."

,,Tým, že jej budeš klamať?" zháči sa Stela.

,,Volá sa to biele klamstvá."