And the humanity sleeps ✅

Zabúdanie

,,Clara? Ja si myslím, že začínam zabúdať..." Ezra nepokojne sedí na zemi vedľa mňa.

,,Zabúdať?"

,,Áno. Na to, kým som bol...Na spomienky. Na moju rodinu, priateľov, známych...Akoby ich niekto postupne vo mne gumoval," nervózne tiká očami po miestnosti. ,,Bojím sa. Mám strach, že na toto všetko zabudnem...Ja nechcem zabúdať. Na nikoho. A ani na teba..." Ezra je z toho úplne vykoľajený, ba až vydesený.

,,To bude dobré, Ezra..." položím mu ruku na plece a snažím sa ho upokojiť, pretože sa chveje ako osika.

,,A čo ak nie? Čo ak to bude len horšie? Ja viem, chcel som sa reinkarnovať...No ja nechcem zabúdať..."

,,Obávam sa, že to je súčasťou reinkarnácie. Zabudnutie a s ním spojená šanca na nový život. Bude to...Pre teba jednoduchšie, než ak by si si mal pamätať na všetky svoje minulé životy," smutne ho pohládzam po pleci. ,,A ako sa tak aj pozerám pred seba...To zabudnutie bude aspoň v mojom prípade len dobrá vec," sledujem Zandera so Stelou.

Nemôže mi uniknúť, ako sa na ňu díva.

Tak, ako sa kedysi díval i na mňa - na počiatku nášho vzťahu.

,,Občas to bolí, vidieť, že sú šťastní i bez nás," povie Ezra. ,,Ale prajem im to. Z celej svojej duše."

,,Nepovedala by som, že sú úplne šťastní...Pretože nie sú vždy, taká je smutná pravda. A aspoň Zander nie je ešte úplne...Ako to len nazvať...Vyliečený zo straty? Ešte stále sa z toho poriadne nespamätal, a myslím, že to, čo sa stalo, ho poznačí na celý tento život. Je to len... Proste ako...Život ide ďalej. S nami, či bez nás."

,,Máš pravdu, Clara. A stále uvažujem, čo vlastne spôsobuje to, že sa reinkarnujeme. Pretože...Ja nemám pocit, že som to nejako získal vlastnou zásluhou alebo niečím. Nemám pocit, že si ten budúci život zaslúžim vďaka akémusi...Ja neviem, dobrému skutku?"

,,Nemám pocit, že tvoj budúci život bude súvisieť s tvojimi predošlými skutkami, Ezra. Ani súvisieť s karmou a podobne. Možno to bude len o spôsobe, akým uvažuješ nad vecami. A o nadprirodzenosti života ako takého."

,,Nadprirodzenosti? Ako to myslíš?"

,,Nadprirodzenosti...Že nie každý, kto je dobrý, dosiahne v živote a stanú sa mu len tie dobré veci, a nie každý, kto je zlý, tak sa mu stanú len tie zlé. Niektoré veci sú...Ako z továrne existencie, ktorá buď vzbudí hrôzu, alebo divy a úžasné veci."

Harmony otvára oči.

Ak som práve hovorila o divoch...Tak toto tak vyzeralo. Otvárala oči takmer s úžasom malého, nevinného bábätka. Obávala som sa ale, že či sa z toho zlatého, nevinného čoskoro nestane besniace, a či nebude vyvádzať, že ju Zander vypol.

Na moje prekvapenie, to sa ale nestane.

Namiesto toho Harmony oznámi, že v sebe ide načítavať údaje. Zander je z toho tajne potešený.

,,No...Tak kým sa Harmony bude načítať...Navrhujem, aby sme si dali čaj alebo kávu...Prípadne horúcu čokoládu. Alebo víno...Podľa toho, na čo máš chuť," kývne smerom k obývačke, kde sa presunú.

,,Tá čokoláda znie skvelo. Dnes je vonku celkom zima, takže...Na čokoládu ideálne."

,,Hovoríš mi z duše," Zander sa na ňu usmeje. ,,Tak ju teda idem pripraviť. Sprav si zatiaľ pohodlie. Alebo to tu pokojne môžeš presliediť."

,,Presliediť? A čo všetko je povolené?"

,,Netuším, čo máš na mysli."

,,No...Ja neviem...Dôkladné sliedenie? Lozenie po skrinkách a podobne?"

Zander sa zasmeje. ,,Pozrime sa! Si tu u mňa doma len pár minút, a už by si chcela loziť po skrinkách, hej?"

,,Nie! Tak to nie je!" obrní sa Stela. ,,Ja len, že si povedal, že to tu smiem presliediť, tak som bola zvedavá."

,,Rozumiem. A akože...Po skrinkách nemám veľmi čo skrývať, všetko sú tam bežné veci, takže keď máš tú potrebu...Tak smelo do toho."

,,Nie, nemám."

,,Som len rád."

Stela vezme so ruky rámček s našou spoločnou fotkou a dôkladne si ju prezrie. ,,Tvoja priateľka Clara?" spýta sa.

Zo Zandera vyjde hlboký povzdych. ,,Áno," potvrdí jej to.

,,Bola krásna."

,,Bola. Bola ten typ človeka, ktorý dokázal človeku zlepšiť náladu už len tým, že vošiel do miestnosti. Také slniečko. Až na posledné dni. Vtedy...Vyhasínala," v očiach sa mu lesknú slzy, ktoré potláča.

,,Veríš v starisejskú rozprávku o hviezdach?" spýta sa ho odrazu Stela.

,,Ja naozaj neviem. Chcel by som."

,,Tak podľa nej je už možno súčasťou iného sveta. Znovuzrodená."

,,Ďakujem, Steli. Smiem...Smiem ťa objať?" spýta sa jej odrazu nesmelo.

,,Iste," Stela pokývne hlavou a priblíži sa k nemu. 

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Ahojte 🙂❤️

Dnes časti zo Stelinej návštevy u Zandera 🙂
Pomaličky ale isto sa nám tu tvorí nový párik, čo na nich poviete? 🙂