And the humanity sleeps ✅

Daniel

Harmony otvorí dvere, pozdraví Stelu a zloží jej hneď niekoľko prazvláštnych, no zato veľmi milých komplimentov. ,,Žiariš dnes ako dve dúhy na oblohe. Nemôžem sa na teba prestať dívať."

A Zander očividne túži po tom, aby takéto komplimenty skladala pred chvíľou Harmony i jemu.

,,Ahoj, láska. Vitaj u nás," pozdraví Stelu objatím a bozkom.

Neviem, prečo som tu bola.

Nemala by som tu byť, je to pre mňa ďalšia z mnohých bolestivých skúseností.

Časom na ňu zabudnem. No kedy to bude? Môže to trvať dlhé roky, rovnako, ako u Ezru.

Začalo to uňho až teraz, ale prečo muselo? Veď len teraz som ho spoznala. A chcela som ho poznať dlhšie, než mi malo byť dopriate. Dával mi pocit, že žijem aj vo svojom posmrtnom živote.

Znelo to odo mňa sebecky...No chcela som, aby ostal mŕtvym ešte o kus dlhšie, než mu malo byť súdené.

Teraz sa mi strácal pred očami, postupne sa z neho stávala akási stále viac vyblednutá, prázdna schránka. Každým dňom som ho strácala viac, ako sa blížilo jeho znovuzrodenie.

,,Cítim, že ma moja nová mama už teraz veľmi ľúbi," prizná sa mi Ezra tentokrát v stave, kedy bol na svoje pomery z posledných dní celkom príčetný.

,,Ako to môžeš cítiť?"

,,Neviem. Proste to cítim. Prihovára sa ku mne nežným, milým hlasom. Volá ma Daniel."

,,Daniel...To je prekrásne meno," zamyslím sa. ,,Ja som sa napríklad vždy túžila volať Michaela," usmejem sa a posadím sa vedľa neho.

,,Chcel by som ťa poznať aj vo svojom budúcom živote, Michaela," povie mi zamyslene a opäť upadá do akýchsi úvah.

,,Som Clara. A ty Ezra."

,,Už nie na dlho, drahá," venuje mi hĺbavý pohľad, ktorým akoby sa mi díval do duše.

Natiahne ku mne ruku a chytí ma za tú moju.

Celé je to zvláštne, no nedovolím si to komentovať slovami. Vlastne mi v tejto chvíli všetky slová v hlave vytvárali akýsi zmätok.

Postavím sa zo zeme a odchádzam.

,,Ahoj, Ezra," rozlúčim sa s ním.

,,Zbohom, Clara."

Ešte dlho uvažujem o tomto stretnutí.

Myseľ sa so mnou hrá a predstavivosť pracuje na plné obrátky. Mám veľký rešpekt pred tým, čo príde, a čo nás ešte len čaká. Obávam sa toho, hoci viem, že to musí prísť, a má ma to spraviť niekým, kým mám byť. A možno to bude pre mňa to najlepšie, čo ma malo v živote stretnúť. Kto vie?

Nikto to nemôže vedieť.

A tak sa prechádzam, pretože som sa nechcela viac dívať na Zandera so Stelou a ich romanticky prebiehajúcu večeru, a nasávam večernú atmosféru mesta.

Chcela som byť na Stelinom mieste.

Alebo vlastne...Chcela som lásku.

Lásku znovu prežívať, cítiť objatia, bozky a podobne.

Chýbalo mi to.

Mala som to len nedávno, a smrťou som o to všetko prišla. Chápala som Ezru, že tak veľmi sa chcel reinkarnovať.

Aj ja som sa chcela.

A zrovna, keď som kráčala sama prázdnou ulicou, na nočnej oblohe spadne hviezda.

Nemohla som od nej odtrhnúť zrak.

Z nejakého dôvodu mi zovrelo hrdlo a hviezda sa pre mňa zdala byť dôležitá. Nevedela som, čo to znamená, no podvedomie mi šepká: ,,Daniel."

Snažím sa zistiť, kde presne tá hviezda dopadla, no príde mi to nemožné.

Stratila som ju z dohľadu a neviem ju nájsť, rovnako, ako neviem nikde nájsť Ezru - hoci viem, že ho potrebujem a chcem ho mať vo svojej blízkosti.

Bol tu mojím najlepším priateľom, aj keď bol vlastne ešte dospelo zmýšľajúcim dieťaťom.

Hľadám ho.

Tá samota ma ubíja.

A chcem sa reinkarnovať.

Nechcem byť mŕtva, chcem byť nažive.

Hoci som si niekedy za života želala opak.

Je to desivé, viem.

No je to skutočnosť. 

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Samotná Ezrova reinkarnácia je časťou príbehu, ktorá mňa osobne nenechávala chladnou, ale práve naopak, emocionálnou, nakoľko mám túto postavu rada 🙂
Ezra sa do deja ešte vráti, avšak už v inej podobe 🙂
Aký je Váš názor na posmrtný život? Existuje podľa Vás reinkarnácia a narodíme sa po našej smrti ako niekto iný?