Harmony bola stelesnením niečoho, čoho som sa obávala. Čo sa stane, ak jedného dňa technológia ovládne ľudí? Čo nastane potom?
A čo ak sa Harmony stane niečím natoľko inteligentným, že získa moc nad samotným Zanderom? Nad jeho zdravým rozumom, jeho úsudkom?
Tieto otázky mi vŕtali v hlave. Nevedela som si predstaviť, ako bude Zanderova a moja domácnosť vyzerať bez mojej ľudskej prítomnosti a s jej novým členom - robotom, ktorý vizuálne vyzerá takmer ako ja. A ani som si to nechcela predstaviť. Ovládala ma zvedavosť to sledovať, no nebola som si istá, či spolu s tým chcem sledovať, ako sa Zander trápi.
,,Hovoríš, že mám byť k tebe milý, Clara," povie Zander zamyslene. ,,A v skutočnosti k tebe nechcem byť zlý, lebo vyzeráš ako.. ako Clara, aj keď už nie je medzi nami. Ibaže to, že tou osobou nie si a že som ju stratil.. pripomínaš mi ju. A to mi spôsobuje bolesť. Tvoja prítomnosť ma zraňuje, je to akoby si sypala soľ do mojich rán. A to si neužívam. Nemôžeš byť tu, so mnou. Bude najlepšie, ak ťa vypnem."
Robot sa zatvári smutne, ba až sklamane. ,,Môj zmysel je pomáhať. Nie raniť."
,,Na rozprávky ešte príliš svieti slnko."
,,Nedôveruješ mi, Zander. Ale dôvera nie je niečo, čo sa získava na základe prvotných predsudkov, ale na základe poznania, skúseností a času stráveného s niekým."
Harmony hovorila pravdu a Zander to vedel. Preto pri nej len mlčky a značne unavený, po opici, sedel a ju počúval.
,,Človek, než spoznal oheň, tak sa ho bál. A teraz je oheň niečo, čo človek využíva vo svoj prospech na zahriatie, prípravu jedál, výrobu nástrojov a vecí. Človek nedôveroval ohňu, no teraz mu oheň slúži," dopovie Harmony.
,,Počkaj, Clara. Nikdy som ti nepovedal, ako sa volám. Ako vôbec vieš, aké mám meno?" Zander je zhrozený nad inteligenciou robota.
,,Proste to viem, Zander Newton. Máš to napísané na rámčeku s fotografiou na písacom stole," robot zodvihne ruku a ukáže tým smerom.
Zander sa obzrie smerom za seba. ,,Je od teba ďaleko, Clara!"
,,Ja viem. Priblížila som si ho."
,,Ou, ok..." vyjde z neho chápavo a šokovane zároveň. Pretrie si rukami oči a je mi jasné, že v tejto chvíli mu zrejme ide prasknúť hlava, pretože ide hľadať tabletku od bolesti. Keď ju nájde, odlomí si z tabletky polovicu a ide ju zapiť džúsom, ktorý má položený pri pohovke.
,,Polovica tablety tohoto lieku je nedostačujúca pre dospelého chlapa tvojej hmotnosti. Jedna tableta lieku najčastejšie obsahuje 500 miligramov paracetamolu. Takáto dávka u človeka s hmotnosťou viac ako 50 kilogramov môže mať v mnohých prípadoch nedostatočný účinok. Pri telesnej hmotnosti od 50 do 70 kilogramov by optimálna dávka paracetamolu mala byť 750 miligramov, pri hmotnosti od 70 do 100 kilogramov tisíc miligramov," poúča ho Harmony.
,,Ty, tak ty sa teda vyznáš! Netreba mi encyklopédie a internety.. mám doma ženského, spoločenského robota!" prehlási Zander sarkasticky a pokrúti hlavou. ,,Asi by som mal ísť Wyatta za toto zabiť," zamrmle si a odloží džús.
,,Idem do sprchy. Snáď ťa nemusím vypnúť a zvládneš tu byť na pár minút sama. Môžeš tu napríklad poupratovať."
Harmony stojí bez pohnutia na mieste. Potom sa poberie do kuchyne, kde poslušne a bez slova začne umývať riad. Ďalej vynesie smeti a chystá sa pozametať. Všetko bez reptania alebo akejkoľvek známky znechutenosti či lenivosti.
Ak sa Harmony mala podobať na mňa.. tak toto teda Wyattovi nevyšlo. Bol to upgrade.,,Hmm. Žeby som si ťa tu predsa len nechal?" poznamená Zander, keď uvidí, že má čisto v dome. ,,Upratovanie ti očividne ide."
Harmony si ďalej spokojne zametá, utiera prach, vytiera podlahu, kým Zander sa v župane posadí do kresla a vyloží si nohy na stôl. Nebolo to správanie, ktoré by sa mi páčilo.
Samotný Zander sa takto ku skutočnej Clare, ku mne, nesprával, práce doma sme mali rozdelené. Správal sa tak ale k Harmony. A ona sama nemala dostatok vôle na to, aby sa nenechala zneužívať. Považovala za úplne normálne, že ju chce Zander využiť ako neplatenú slúžku.,,Áno.. to je ono. Ja si ťa tu nechám zapnutú, ale ty mi budeš za to upratovať," rozmýšľa Zander nahlas.
,,Dobre.. doupratuj tu, Clara. Nevychádzaj z domu a keď doupratuješ, posaď sa a počkaj na mňa. Ja idem za Wyattom. Nech ti ani nenapadne vyviesť nejakú hlúposť.",,Hlúposť patrí k ľuďom. Nie k umelej inteligencii," prehlási Harmony drzo.
,,Tak to určite," odfrkne si Zander a ide sa prezliecť. Neunikne mi, do akého pokrčeného oblečenia. Zander nutne potreboval niekoho, kto mu veci operie a vyžehlí. Síce si aspoň pral, no na žehličku akosi kašľal. A tak to aj vyzeralo. On na to ale nedbal.
Oblečie sa a vyrazí z domu. Samu ma šokuje, že natoľko dôveroval robotovi, aby ju nechal samu a zapnutú, kým bude preč.
Harmony doupratuje a poslušne sa posadí na pohovku.
Dlhé minúty tam čaká na Zandera bez pohnutia. Je to priam desivé.
Miestami uvažujem, kto má v sebe viac života - či ja ako mŕtva duša, alebo Harmony ako plne funkčný robot.
A viem, ako hlúpo to znie, uvažovať nad takýmito vecami.
Unavuje ma pozorovať ju.
Beztak nerobí nič iné, iba sedí s rukami položenými na stehnách s prihlúpym úsmevom na tvári a s občasným žmurknutím. Vyberiem sa preto preč. Neviem.. možno za Zanderom a možno.. asi je čas navštíviť mojich rodičov.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Ahojte ❤️
Piatkajšia kapitola tentokrát plná Harmoninho mudrovania na rozličné témy, hlavne na predsudky a dôveru 🙂
V nasledujúcej časti Clara navštívi svoju rodinu, čo bude viac-menej taká celkom oddychová časť pred pokračovaním 🙂
Dnes publikujem 4 časti, ale zajtra sa tu ukážem zase 😀😇
YOU ARE READING
And the humanity sleeps ✅
FantasyClara Toresová si takto svoj posmrtný život nepredstavovala. Vôbec netúžila po tom, aby ju po jej smrti nahradila trápna napodobenina v podobe robota - humanoidného androida menom Harmony. A už vôbec toto celé netúžila sledovať zo záhrobia. Dokáž...