And the humanity sleeps ✅

Niekto, kým nebudeš

,,Dočerta!" zanadáva. ,,Toto sa nemalo stať! Ja ho zabijem! Za toto Wyatta zabijem!" Nina sa týmto prehlásením oficiálne stane ďalšou osobou v neexistujúcom zozname s názvom "Zabijeme idiota Wyatta".

Harmony vedľa nej bez pohnutia vypnuto sedí ako akási bábika ľudskej veľkosti.

Nina však z tohoto zjavu nepôsobí zhrozene, ako by som bola ja, ak by som vypnutú Harmony prevážala vo svojom aute. Veď teraz pôsobila takmer ako moje mŕtve telo.

Nina bola rozhorčená a nahnevaná na to, že Harmony bola sama na ulici a čo všetko tým spôsobila. Nebyť nej...Nechcem si predstaviť, čo všetko by sa s Harmony mohlo stať. Možno by sa z nej už čoskoro stala hviezda showbiznisu.

Nina zaparkuje pred bytovým domom a rozopne obom pás. Vystúpi z auta a prechádza na druhú stranu - stranu spolujazdca, kde Harmonino telo medzičasom odkveclo do akéhosi polosedu-poloľahu bokom.

,,No...A teraz len vymyslieť, ako ťa dostať hore ku mne..." pokúsi sa ju vybrať z auta a celkom sa jej to i darí, hoci to nie je ničím jednoduchým. Obzvlášť keď ešte k tomu kontrolovala, či niekto nejde.

,,Nie...Takto to nepôjde. Si príliš...Ťažká!" zapotáca sa Nina podopierajúca robota. ,,Musím ťa naspäť zapnúť. Či chcem alebo nechcem," povie nie práve nadšene.

Nina posadí Harmony na neďalekú lavičku a odhrnie jej parochňu z krku, kde má tlačidlo na spustenie.

,,Fuh, no...Tak poďme na to," povzdychne si sama pre seba a spustí Harmony. Tá začne pomaličky otvárať oči.

Harmony sa zvedavo obzerá okolo seba, až napokon pristane pohľadom na Nine.

,,Dobré ráno, Harmony," povie jej Nina.

,,Volám sa Clara."

,,Ah...Jasné, prepáč, Clara. Iba mi niekoho pripomínaš. Iného...Robota," usmeje sa na ňu Nina a posadí sa vedľa nej na lavičku.

,,Ak tebe pripomínam iného robota...Potom si sa s ním musela stretnúť. Rada by som spoznala svoju robotiu sestru."

,,Eh...Nuž...Myslím, že to nie je možné, Clara," zneistie Nina.

,,Nie je? Prečo?"

,,No...Myslím, že najlepšie bude, ak na to zabudneš, Clara. Rovnako, ako na celý dnešok."

,,Nechápem," robot zvraští tvár. ,,Prečo by som mala zabudnúť na dnešok? Dnešok bol krásny. Bola som medzi ľuďmi. Byť s ľuďmi je funkciou spoločenského robota. A ľudia ma mali radi."

,,Nie, Clara. Nie každý človek, ktorého si dnes stretla, ťa mal rád. Boli len zvedaví, lebo nie sú zvyknutí vídať sa a stretávať s robotmi, humanoidmi ako si ty. Ale toto nie je vhodné miesto na rozhovor. Poď. Pozývam ťa k sebe na návštevu."

,,Ty si zvyknutá na návštevy a stretávanie sa s humanoidmi?"

,,Eh...No...Povedzme, že áno?"

,,Tak prečo si ma v aute vypla?"

Nina istý čas hľadá odpoveď. ,,Nuž...Ako ti to...Potrebovala som ťa dostať z toho davu ľudí. Ten pán, čo ťa chcel kúpiť...Nebol to dobrý ujo. Chcel ťa dostať do showbiznisu. Ale ty si nevyzerala, že by si chcela odtiaľ odísť, a myslím, že ak by som ťa nevypla, tak by si na seba strhla ešte viac pozornosti. A nie každý človek, ktorého stretneš, je dobrý."

Clara zamyslene zosmutnie. ,,Mohla som byť slávny robot?"

Teraz tak trochu pripomínala zvedavé dieťa, ktoré ničomu nerozumelo.

,,Pozri, ja neviem, čo by bolo, keby si tam ostala. Ja len nechcem, aby ti niekto ublížil. A ten pán nevyzeral práve dôveryhodne."

,,Ako rozpoznám dôveryhodného človeka?"

,,To je dobrá otázka."

Harmony sa zamračí. ,,Ale ty nemáš dobrú odpoveď."

,,No...Vieš...Ja ani neviem. Nedôverujem nikomu. Okrem seba."

,,Ako môžeš tvrdiť, že ten pán nevyzeral dôveryhodne, ak ty za dôveryhodného nepovažuješ nikoho?"

Nina otvára dvere pre Harmony. Najprv od vchodu, potom tie výťahové.

,,No...Pozri...Bol to cudzinec. A ten ti môže natárať čokoľvek, proste samé pekné rečičky, až napokon skončíš v nemilej, nepeknej realite. Sklame ťa, oklame ťa, zneužije ťa. A ty potom skončíš veľmi, veľmi smutná. A sklamaná."

,,Preto nikomu nedôveruješ? Bojíš sa, že skončíš sklamaná, oklamaná a smutná?"

,,Áno, Clara. Už niekoľkokrát som sa popálila na tom, že som dôverovala nesprávnym ľuďom. Hlavne mužom."

,,Muži sú nedôveryhodní?"

,,Ako ktorí," Nina sa ďalej zhovára s Harmony, ktorú to, čo jej Nina vraví, očividne dobre mätie.

,,Tak prečo tým niektorým z nich nedôveruješ?" naďalej vyzvedá Harmony, čím Ninu privádza do šialenstva.

,,Lebo nechcem!" zavrčí Nina zlostne. ,,Nepotrebujem to! Načo? Muži sú debili! Teda, aspoň väčšina z nich! Alebo kreténi! Sukničkári! Alkoholici! Deti! Mamičkini maznáčikovia! Lenivci! Alebo hrubí a odporní muži, ktorí nevedia, ako sa správať k ženám!" vymenúva Nina mierne zvýšeným hlasom.

Potom odomkne dvere do svojho bytu a vojde dnu.

,,Ale ja som hovorila o tých lepších mužoch. Dôveryhodných."

,,Akože...Sú takí, čo sa mi páčia a vyzerajú byť fajn...Napríklad Zander Newton od nás z práce. Ibaže...Ten vždy miloval Claru Toresovú. A ty máš jej podobu."

,,Ja som Clara Toresová. A ja milujem Zandera Newtona."

,,Nie si! Si iba robot, čo ju má pripomínať. Ani nevieš, čo je to láska."

Clare sa v tej chvíli rozžiaria oči a spustí: ,,Láska je emocionálny pocit náklonnosti k nejakej osobe, napríklad materská láska, partnerská láska, citový vzťah k veci, myšlienke, napríklad láska k peniazom, láska k prírode, k jedlu, k športu, k vlasti, dobrý skutok voči druhému - prejav lásky, ktorý môže ale aj nemusí vychádzať z citových pohnútok, erotická príťažlivosť muža a ženy, alebo dvoch ľudí rovnakého pohlavia. Z psychologického hľadiska sa láska radí medzi primárne ľudské potreby. Pre svoj veľký psychologický význam je láska jedným z najdôležitejších námetov v umení. Láska-"

,,Dobre, dobre. To všetko si viem vyhľadať aj sama, na internete. Ale keby si mi mala povedať z vlastného pohľadu, čo pre teba znamená láska na základe tvojich skúseností...Nevedela by si."

,,Som robot-dieťa. Ale milujem Zandera Newtona."

,,To je strašne roztomilé. A zvrátené. Čokoľvek s tebou spravil Wyatt...Množstvo vecí na tvojom správaní nedomyslel. Dôkaz jeho idiotizmu. Snažil sa z teba, z Harmony, spraviť niekoho, kým nie si, a ani nikdy nebudeš. Claru."