And the humanity sleeps ✅

Na nákupoch s robotom

Zdalo sa, že Zander sa dlho s Harmoninou úpravou netrápil. Dal jej presne to isté oblečenie, aké mala na sebe naposledy v bare, a líčenie a vlasy jej spravil presne také isté, ako mala aj predtým.

Kým niekto by sa s Harmony vyhral ako s nejakou bábikou, on sa s tým skrátka nesral.

Harmony si užíva prechádzku na čerstvom vzduchu a zvedavými očami skúma okolie, z ktorého ukladá informácie do svojej hlavy.

Zaujímalo ju snáď všetko týkajúce sa ľudí a ich životov.

,,Toto je supermarket?" opýta sa Harmony.

,,Áno, Clara. Tu ideme nakupovať," odpovie jej Zander.

,,Čo to robíš? Prečo tam vkladáš peniaze?" opýta sa Zandera, ktorý vkladá mincu do nákupného vozíka, aby ho odomkol z reťaze, na ktorej bol pripevnený.

,,Požičiavam si vozík na nákup."

,,Ale prečo tam musíš dávať skutočné peniaze? Budeš mať potom za čo nakupovať?"

Zander sa uškrnie a ukáže jej kreditnú kartu v peňaženke a inú hotovosť, ktorú tam má. ,,Hej, budem."

,,A tá minca vo vozíku sa ti potom vráti?"

,,Áno. Keď donakupujem a odnesiem vozík naspäť na miesto, odkiaľ som si ho požičal a zamknem ho naspäť na tú reťaz. Mimochodom...Tie vozíky sa dá oklamať tak, že tam vložíš len akýsi žetón."

,,A prečo teda nemáš žetón?" vyzvedá Harmony.

,,Ja...Naozaj neviem," Zander sa nad sebou zamyslí a zamračí sa.

,,Ak by som bola tebou, tak by som taký žetón so sebou na nákupy vždy mala. Pravé peniaze predsa potrebuješ počas nákupu. Nie vtedy, keď vozík po nákupe vrátiš a zamkneš."

,,Pozri sa...Vložil som tam len drobný peniaz, za ktorý si kúpiš možno tak jednu čokoládku alebo lízanku. Nič veľké," pokrúti hlavou Zander.

,,A čo ak ti ten vozík tie peniaze nevráti alebo sa tam v ňom minca zasekne? Budeš smutný, lebo si si za to nemohol kúpiť lízanku. Ale nad žetónom by si len mávol rukou, lebo so žetónom by si si lízanku normálne nekúpil," uvažuje Harmony.

,,Nevravím, že sa to nemôže stať, no mne sa to ešte nestalo nikdy. Poďme na nákup. Drž sa pri mne, nikam neodbiehaj. Dobre?"

Harmony pokývne hlavou.

Potom sa jej rozžiaria očká.

Bolo veľa, čo odrazu museli vstrebať. Zdalo sa, že najradšej by kúpila všetko pod zámienkou "toto doma nemáš, a aj toto určite potrebuješ".

Zander jej musel neustále pripomínať, čo naozaj nie je potrebné kúpiť. "Nie, Clara, Stela naozaj nepotrebuje mať u nás nafúkané balóny na výzdobu. Nie, nechodím sa často bicyklovať a bicykel mi len stojí v garáži. Nepotrebujem mať doma ďalší. A nie, ani pre teba, ešte sa mi na ňom rozbiješ. Nie, nebudem ťa učiť bicyklovať ani na tom mojom bicykli. Krmivo pre mačky? Áno, to doma nemáme, no Clara, veď doma nemáme žiadnu mačku!" vysvetľuje jej.

,,A čo ak j tebe príde na návštevu niekto s mačkou, a tá mačka bude hladná?" spýta sa roztomilo a pohotovo Harmony.

,,To sa nestane."

,,Ako vieš?" nedá sa odradiť.

,,Lebo viem. Tiež nekúpim krmivo pre psa, škrečka, či papagája. Zbytočne minuté peniaze, ak tie zvieratá doma nechovám. A tie, ktoré chovajú moji známi, o tie sa majú postarať oni, nie ja," povie vynervovane. Už ľutoval, že sa ju rozhodol do obchodu zobrať. Neustále sa na niečo pýtala alebo ho obviňovala, že je veľmi upätý a chladný.

,,Poďme ku pokladni..." povie napokon, keď kúpia zásoby do chladničky, vrátane vecí na večeru a čokoládovú tortu.

,,Nie, nie tam. Poďme ku samoobslužnej, tam je menej ľudí," ukáže na pokladne vpredu.

,,Samoobslužné pokladne? A tie ťa akože obslúžia samé? Ako nejaký robot?"

,,Nie, s nimi sa obslúžiš ty sama. Všetko si sama nablokuješ, a tak."

,,A to tým predavačom nevadí, že robíš ich prácu?"

Zander prepukne do smiechu. ,,Nie. Ver mi, oni sú len radi. Majú množstvo iných povinností. Napríklad dokladajú tovar, skladajú ho podľa dátumov a tak."

Zander ide teda ku voľnej pokladni. Začne skenovať čiarové kódy a dávať potraviny do baliaceho priestoru.

,,Čo to robíš?? Nie, nedávaj to ešte do tej tašky!" okríkne Zander Harmony, ktorá ho tam už-už začala skladať.

,,Tovar bol odstránený z baliaceho priestoru," oznámi pokladňa a chlapík strážiaci vpredu zbystrí pozornosť.

Zander vráti potraviny naspäť. ,,Ničoho sa teraz nedotýkaj," pošepne jej. Už v pokoji tovar doskenuje, kartou zaplatí a zabalí do tašiek.

,,Tak...Zvládli sme to," odľahne mu, keď vrátia vozík a už odkladajú veci do auta.

,,Ale pozrime sa, ktože nám to tu bráva svoju robotiu milenku na nákupy?" ozve sa odzadu Wyattov hlas.