And the humanity sleeps ✅

Pomoc

Desila ma predstava, že by mal Zander skončiť dobitý nejakými Valovými grázlami.

Zander, nič netušiaci o jeho telefonáte, si vykračuje chodbou až smerom k východu z budovy, pred ktorým sa opäť stretáva so Stelou.

Tá roztrasene sedí na lavičke.

,,Ahoj...Si v poriadku?" spýta sa jej Zander.

,,Vyzerám tak?" vyhŕkne Stela.

,,Nie...Najskôr asi nie. Dopočul som sa o tom incidente od Vala...Podľa mňa by si si nemala až tak osobne brať kritiku. A ak by si mala záujem, v tom Exceli by som ti mohol mnohé veci ukázať aj ja sám."

,,Tu vôbec nejde o tie posraté tabuľky! To ti povedal Val?? Je to jeden odporný klamár! Sviniar!" dostane zo seba nazlostene Stela. ,,Myslí si, že mu patrí svet a každý v ňom len preto, že má peniaze!" kričí na Zandera.

,,Hej...Pokoj. Upokoj sa, Steli. Ja viem len to, čo mi povedal on, tvoju verziu nepoznám."

,,Áno...A aby si vedel...Tu vôbec nešlo o tabuľky, a Val o tom vie!" vybuchne rozhorčene.

,,Tak o čo išlo?"

Stela váha, či o tom Zanderovi povedať. Nie je si istá tým, či mu skutočne môže dôverovať.

,,Pozri...Mne o tom môžeš povedať. A ak sa o tom nechceš baviť tu, tak ťa pozývam k sebe. Alebo na kávu či obed."

,,Naozaj? A čo na to tvoja priateľka?" vyhŕkne.

,,Ja nemám priateľku," prizná sa jej Zander.

,,Nemáš?? Ale veď v karaoke bare-"

,,Šlo o robota," dostane zo seba a rukou si unavene pretrie čelo. ,,Humanoida, ak mám byť presnejší. Viem, asi mi nebudeš veriť-"

,,Máš pravdu. Neverím ti," prekríži si ruky na prsiach.

,,Môžem ťa o tom presvedčiť. Teda, ak sa netúžiš vrátiť sa naspäť do práce."

,,Ja naozaj neviem, čo mám robiť...Val...On...On ma...Sexuálne ma obťažuje," dostane zo seba napokon.

,,To že robí?!"

,,Obchytkával ma...A večne má nejaké odporné sexuálne narážky..."

,,Tak v tom prípade je jasné, že najlepšie, čo môžeš spraviť, bude nevrátiť sa tam."

,,Ty si myslíš, že je všetko také jednoduché! Z čoho budem platiť nájom? Stravu? Auto? Nemôžem si dovoliť prísť o prácu a o príjem!"

,,Ale toto nie je normálne! Mysli na to, kam to až môže zájsť."

,,Ja viem a plne si to uvedomujem!"

,,Mala by si si nájsť inú prácu, Stela."

,,Tu, v Starisay? Kedy naposledy si si tu prezeral pracovné ponuky?? Vieš, ako málo ich tu je pre ľudí s mojimi doterajšími pracovnými skúsenosťami a školami? A aj keď pošleš žiadosti o zamestnanie...Na koľké z nich ti reálne zamestnávatelia odpovedia a koľké z nich nekončia pracovným pohovorom a vetou "ozveme sa vám" či "budeme vám telefonovať" a v realite je to ako "hovno, hovno, zlatá rybka?" Koľkokrát musíš počuť slová ako "žiaľ, vybrali sme si iného uchádzača," než ťa konečne niekam zoberú do práce, a koľko tu v Starisay taký proces trvá?"

,,Pozri, Stela...Môžem ti pomôcť."

,,Pomôcť? Ako? A prečo? Určite to nebude len tak, nezištne. Nie som až taká naivná, aby som verila, že to bude zadarmo."

,,Máš pravdu. Chcem za to len ten dobrý pocit, že som niekomu, kto to potrebuje, pomohol. A že tu moja existencia ešte má nejaký zmysel."