And the humanity sleeps ✅

Živí anjeli

Ako sa tak prechádzam ulicami, stretnem ale opäť Ezru. Stojí na zábradlí mosta a ten pohľad ma desí.

,,Ezra! Čo to tam, preboha, robíš?!?" zakričím naňho.

Iba sa na mňa usmeje. ,,Pokoj, drahá. Mŕtvym už predsa som," povie s obrovskou ľahkosťou v hlase, čo ma irituje rovnako, ako oslovenie "drahá" z jeho úst.

,,I tak! Zlez dolu! Už aj, Ezra!"

,,Ako si želáš. Je to pre mňa len jeden z mnohých voľných pádov," povie a odlepí sa od murovaného zábradlia. Nie ale smerom, ktorým som chcela, ale smerom do zľadovatenej rieky. Preľaknem sa a bežím sa tam pozrieť.

Ezru ale dole nevidím.

,,Bu!" ozve sa za mnou a ja sa preľaknuto strhnem, kým sa ten malý idiot na mne stále smeje.

,,Si blázon! Idiot, Ezra!"

,,A je mi cťou. No tak! Poď to skúsiť aj ty, Clara! Uvoľni sa trochu!" začne ma ťahať za ruku.

,,Nie, v žiadnom prípade nejdem skočiť z mosta." A nikdy som si nemyslela, že takúto vetu vôbec niekedy poviem.

,,Nie je to pád. Je to let. A my sme ako anjeli, aj keď zranení a zmätení, no už nie už tak krehkí ako obyčajní ľudia."

,,Hovoril si, že sme mŕtvi ľudia čakajúci na reinkarnáciu, Ezra! Takže je to lož?"

Ezra pokrúti hlavou. ,,Nie, Clara, to vôbec. No nie je predsa krajšie myslieť si, že sme živí anjeli, než mŕtvi ľudia?"

,,Neviem, možno? Možno by i bolo, ak by som dokázala robiť zázraky."

,,A aký zázrak potrebuješ?" spýta sa ma zvedavo.

,,Chcela by som byť pri tých, ktorých milujem. Ale nažive, chápeš. Objať ich, pobozkať, povedať im, ako ich ľúbim a že sú úžasní..."

,,Mala si síce pomerne krátku možnosť to robiť. No mala si ju. Mala si si ju vážiť a využiť ju, kým si bola nažive."

Prikývnem.

,,Vedela som, že umieram, teda, že môžem umrieť, hoci som mala i nádej na vyliečenie sa. Mala som pomerne dlhú dobu, mesiace na to, aby som svojich najbližších pripravila na chvíle, keď s nimi nebudem a umriem, a vychutnala si posledné chvíle strávené s nimi. Myslím.. v tomto som to mala dobré, že som tých ľudí aspoň mohla pripraviť na to, že umriem, pretože som bola chorá na rakovinu. Boli dni, kedy som si myslela, že už mi snáď nemôže byť horšie, a predsa som ich prežila. Boli chvíle, kedy som sa cítila silná, no boli i také, kedy som si plne uvedomovala svoju krehkosť a zraniteľnosť a aké dôležité je ľudské zdravie a starostlivosť oň. No keby som vedela presne určiť dátum a čas mojej smrti.. snažila by som sa tesne predtým podržať si v mojom náručí svojich najbližších ešte o niečo dlhšie."

,,A ja by som sa už konečne chcel reinkarnovať," povie mi Ezra. ,,Chápeš, ja sa chcem znovu narodiť. A neumrieť v tak mladom veku, proste dospieť, mať frajerku, vodičák, našetriť si na auto, motorku, dom, môcť si kúpiť pivo.. mať sex..."

Zasmejem sa. Keby tak vedel, čo znamená byť v skutočnosti dospelákom, tak najskôr by asi nikdy nechcel byť dospelý. Nebolo to len o pive a sexe. Byť dospelým znamenalo tiež chodiť do práce, platiť účty a riešiť ďaleko väčšie starosti, než riešia deti.

,,Nesmej sa, Clara. Ak by som bol dospelý a spoznal ťa ako živú.. stopercentne by som po tebe šiel," prizná sa mi a ja zhrozene vypúlim oči.

Ezra sa na mne očividne dobre baví. ,,Mala by si sa vidieť v tejto chvíli. Normálne si o sebe začínam myslieť, že som nejaký úchyl."

,,Si len zasran. Ešte dieťa."

,,Ale raz vyrastiem. Prisahám! Neviem ako, no ja to dosiahnem!" dušuje sa.

,,V to dúfam," poviem pobavene.